Ako predísť večným debatám o platoch
Kompromis o zárobkoch zamestnancov štátu medzi vládou a odborármi sa nenašiel. situácia začína byť pre mnohých kritická.
Bratislava – Vláda dáva odborárom pre nich neakceptovateľné návrhy a oni predkladajú požiadavky, na ktoré kabinet Roberta Fica zo Smeru nereaguje. Niektorí ľudia pritom podľa tabuliek už nemajú ani minimálnu mzdu.
Zvýšenie platov nechcú iba učitelia, o ktorých sa najviac hovorí, no aj ďalší zamestnanci štátu. Vláda však ani pri nedávnom treťom rokovaní so zástupcami zamestnancov neustúpila.
Keďže sú odborári už od júla v štrajkovej pohotovosti, po septembrovom neúspešnom treťom kole rokovaní sa začalo nahlas hovoriť o protestoch a demonštráciách. Vyzerá to však tak, že k nim tento týždeň nepríde, lebo odborári dali vláde ešte jednu šancu. Najbližšie rokovanie má byť budúci týždeň v utorok.
Podľa odborárov by však tieto večné naťahovačky mohla ukončiť jednoduchá vec, ktorá funguje v iných oblastiach.
Menej ako minimálne
Podľa Uhlerovej je problémom to, že niekoľko platových taríf v štátnej správe sa prepadáva pod minimálnu mzdu. Tá je počas aktuálneho roka 750 eur.
Štátni zamestnanci v prvej platovej tarife majú nárok na 705 eur mesačne a v dvojke 742 eur. Ide pritom aj o ľudí, ktorí majú stredoškolské vzdelanie a vykonávajú samostatné odborné činnosti.
V stupnici platových taríf pri výkone práce vo verejnom záujme je ešte viac tých, ktorí majú tabuľkovú mzdu nižšiu ako 750 eur.
„Zamestnávateľ alebo služobný úrad im musí doplácať,“povedala Uhlerová.
Prezidentka vidí aj riešenie: „Ideálne by bolo, keby sa nastavil platový automat, ktorý by sa odvíjal od tempa rastu minimálnej mzdy.“Uhlerová dodáva, že teraz je mzda závislá od toho, koľko je vláda ochotná dať.
Minimálna mzda na rok 2025 je zo zákona stanovená na 57 percent priemerného platu v národnom hospodárstve v roku 2023, ktorý bol 1 430 eur. Minimálka tak bude 816 eur, čo je jej zvýšenie o 8,8 percenta.
Štát chce dať oveľa menej
Posledný návrh vlády znel, že v roku 2025 sa platy zvyšovať nebudú, no zamestnanci v štátnej a vo verejnej správe dostanú jednorazovú pomoc vo výške 600 eur. Ak by si to začínajúci učiteľ s platom 1 162 eur rozdelil na dvanásť mesiacov, tak si mesačne prilepší o 4,3 percenta.
Vláda zároveň navrhla, že platy budú stúpať až v roku 2026, a to o dve percentá. Pre spomínaného učiteľa by to znamenalo, že mesačne dostane 1 185 eur. Ak by sa však zvyšovalo aj tu o 8,8 percenta, tak by mal 1 264 eur.
Podľa vyjadrení šéfky odborárov by však zvyšovanie platov nemuselo byť úplne identické ako pri minimálnej mzde. Jednotlivé platové tarify by mali rozdielne koeficienty viažuce sa na minimálnu mzdu.
Šéf školských odborárov Pavel Ondek navrhuje, aby sa platy učiteľov odvíjali od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Aj on hovorí, že by tak nemuseli každý rok so štátom vyjednávať. Dodáva, že platový automat naviazaný na priemernú mzdu majú zdravotníci či starostovia a primátori.
Za druhý kvartál tohto roka je podľa štatistického úradu priemerný plat v národnom hospodárstve 1 520 eur a v oblasti vzdelávania 1 482 eur.
Keďže pri zamestnancoch, ktorých zastupuje konfederácia, automaty neexistujú, odborári žiadali, aby sa zamestnancom v štátnom a vo verejnom sektore valorizovali platy od septembra 2024 a januára 2025, v oboch termínoch zhodne o 10 percent. S tým však vláda nesúhlasila.
Minister školstva Tomáš Drucker sa už niekoľkokrát vyjadril, že za zvýšenie platov zamestnancov školstva rokuje s rezortom financií Ladislava Kamenického zo Smeru: „Peniaze na zvýšenie platov učiteľov nájdeme.“Na ťahu je teda Kamenický, respektíve celý Ficov kabinet, aby našiel potrebné zdroje.
„Sme ochotní pristúpiť aj k iným formám dosiahnutia našich cieľov,“dodala Uhlerová, čím naznačila protesty. Ondek už dávnejšie pripustil, že odborári možno vyrazia do ulíc. Ako to dopadne, by malo byť známe v utorok.