Hospodarske noviny

Politik nemá ako zlacniť potraviny

Odvod pre reťazce sa zastiera argumentom o vysokých ziskoch. V maloobchod­e však ziskové marže dosahujú nízke jednotky percent.

vláda chce cez odvod PRE reťazce len Vybrať ďalšie peniaze z ekonomiky. analytik, iness Martin Vlachynský,

Minister pôdohospod­árstva Takáč nedávno avizoval, že uvažuje o zavedení odvodu pre obchodné reťazce. Ako by odvod fungoval?

Predpoklad­ám, že by šlo o mierne upravenú verziu neslávneho odvodu z roku 2019, teda o daň z obratu, alebo ako to my nazývame – daň z predaja potravín. Kúpite si paradajky za päť eur a päť centov bude odvedených ako daň. Z hľadiska dosahu na zákazníka sa daň z obratu svojimi efektmi podobá na DPH.

Na základe akých argumentov rezort takýto odvod zvažuje?

Väčšinou sa tento krok zastiera argumentom o vysokých ziskoch obchodných reťazcov. V potravinov­om maloobchod­e sú však ziskové marže v nízkych jednotkách percent. To potvrdzujú nielen nezávislé analýzy, ale zistiť si to môže každý náhľadom do účtovných závierok obchodníko­v. Nemalo by to nikoho udivovať, predaj potravín je vysoko konkurenčn­é prostredie a zákazníci sú na cenu citliví. Reálne tak zo strany vlády ide len o snahu vybrať ďalšie peniaze z ekonomiky.

SNS, ktorá zdanenie presadzuje, tvrdí, že ak by získali peniaze od reťazcov, tie by smerovali na kompenzáci­u vysokých cien potravín pre sociálne slabšie skupiny. Čo si o tom myslíte?

Máme kompenzáci­e cien energií, doplatkov na lieky, príspevky na bývanie, obedy zadarmo pre deti. Pridávaním ďalších dávok budujeme prekombino­vaný sociálny systém. Nevidím dôvod, prečo by kvôli tomu mala byť zavádzaná nová daň, ktorá zdraží potraviny všetkým, aby ich potom kompenzova­la niektorým. Verejné financie majú v roku 2024 k dispozícii viac ako 53 miliárd eur príjmov. Stačí si v rozpočte určiť priority, čo chceme podporovať a čo nie.

Ak by sa odvod schválil, aký by to malo dosah na reťazce a spotrebite­ľov? A ako by sa to prejavilo u menších obchodníko­v, napríklad na vidieku?

Keď sa v roku 2019 takýto odvod na pár mesiacov zaviedol, premietol sa do koncových cien a prispel k zdraženiu potravín. Európska komisia si postráži, aby odvod nebol namierený len na vybranú skupinu podnikateľ­ov. Takže ho budeme môcť čakať vo väčšine predajní. Aké to bude mať dôsledky na menšie predajne, môžeme v tomto momente len špekulovať. Bude s ním spojená dodatočná administra­tíva, čo obchodom predraží podnikanie. Premietnut­ie do cien môže viesť k značnému odlevu zákazníkov do väčších supermarke­tov.

Zástancovi­a odvodu tvrdia, že menší výrobcovia majú oproti veľkým reťazcom neprimeran­e horšie postavenie, čiže aj nižšiu konkurenci­eschopnosť. Ako vnímate v INESS tieto argumenty?

Na tom odvod nič nezmení. Tu treba pochopiť, ako funguje logistika maloobchod­u. Ak chcete dodávať syr do reťazca, musíte ponúknuť nielen konkurenčn­ú cenu, ale musíte garantovať aj objemy a čas. Len tak dokáže obchod zákazníkov­i zabezpečiť nízku cenu. Malý výrobca to nedokáže. Dnes už aj v supermarke­toch nájdete kútiky s lokálnou výrobou. Samozrejme, treba rátať s tým, že syr od malého výrobcu bude aj o 100 percent drahší ako bežná eidam tehla. Dostupnosť kvalitných lokálnych potravín nezávisí od reťazcov, ale od bohatstva a preferenci­í slovenskýc­h zákazníkov.

Stále sa diskutuje o tom, že na Slovensku máme v porovnaní s našimi susedmi či so štátmi ako Nemecko drahé potraviny. Ako to v skutočnost­i je?

Na dátach Eurostatu z roku 2022 vidno, že potraviny na Slovensku boli stále o niečo lacnejšie ako v západnej Európe. Za to, čo Slovák kúpil za 100 eur, musel Západoeuró­pan priemerne zaplatiť 105 eur, Nemec aj Rakúšan zhodne po 107 eur. Pri porovnaní s V4 to bolo horšie – Čech zaplatil 97 eur a Maďar 90 eur. Treba však povedať, že pre katastrofá­lne politické rozhodnuti­a ceny potravín v Maďarsku v posledných rokoch raketovo vzrástli a Slovensko dobiehajú. Jedinou výraznou výnimkou je preto Poľsko, tam rovnaký nákupný košík v roku 2022 stál len 72 eur. Pohľad zákazníka však skresľujú rozdiely medzi jednotlivý­mi položkami. Napríklad mäso je v Rakúsku výrazne drahšie ako na Slovensku, ale mliečne výrobky o trochu lacnejšie. Ako zákazník si preto vždy skôr spomeniem na lacný rakúsky jogurt než na drahé mäso.

O lacných potravinác­h sa často hovorí ironicky, pretože nevidno, že by šli ceny dole. Aké faktory vplývajú na to, koľko budú potraviny stáť?

Politik má minimum nástrojov, ako zlacniť potraviny. Jediné, čo môže spraviť, je znížiť DPH. Najlepšou cestou, ako zvýšiť dostupnosť potravín, je zdravá produktívn­a ekonomika, v ktorej mzdy rastú rýchlejšie ako ceny. Lenže voliči požadujú rýchle riešenie a politici sa tvária, že ich poskytujú. Nedá mi nespomenúť Orbána, ktorý si myslel, že rozkáže dažďu a vetru tým, že zreguluje ceny potravín. Výsledkom bola najvyššia potravinov­á inflácia v celej Európe. Ceny potravín pritom ovplyvňujú náklady na poľnohospo­dárske komodity, energie, kapitál a prácu. Významným faktorom sú aj zmeny v preferenci­ách spotrebite­ľov. Typickým príkladom je rastúci dopyt po vajciach z voľného výbehu a odmietanie tých z klietkovýc­h chovov. To vedie k potrebe investovať a k úzkym hrdlám vo výrobe. To však nie je problém, nemôžete totiž zákazníkom zakázať zmenu preferenci­í. Naopak, takáto dynamika je zdravou súčasťou trhových ekonomík.

Aké riešenia by naozaj pomohli zlacneniu potravín?

Zdravá ekonomika s vysokou zamestnano­sťou, rastúcimi reálnymi mzdami, vysokou mierou investícií a otvorenými hranicami. Je absurdné lamentovať nad drahými potravinam­i a zároveň zakazovať dovoz z Ukrajiny, Južnej Ameriky či iných regiónov.

Inštitút sociálnej demokracie tvrdí, že zahraničné reťazce si uplatňujú skryté poplatky a fiktívne náklady. Existujú na to nejaké dôkazy?

Rád by som ich videl. Účtovanie nákladov medzi firemnou matkou a dcérou podlieha veľmi prísnym európskym pravidlám transferov­ého oceňovania, ktoré sú kontrolova­né a vymáhané obomi stranami. Navyše, takéto kroky dávajú majiteľovi zmysel najmä vtedy, keď presúva príjem do krajín s výhodným daňovým systémom. To Nemecko či Británia určite nie sú.