Jedno ročné obdobie sa môže v budúcnosti premeniť na iné
Vrátia sa ešte v tomto roku na slovensko horúčavy? budú sa nasledujúce letá neustále predlžovať? a prídeme raz o jeseň? odpovedajú odborníci.
MÔŽE SA STAŤ, ŽE SYCHRAVÉ A NEVĽÚDNE JESENNÉ POČASIE BUDE TRVAŤ AJ V ZIME.
Miroslava Jarošová, klimatologička
Začiatok meteorologickej jesene bol podľa expertov nezvyčajne teplý. „Prekonávali sa dlhodobé teplotné rekordy nie iba pre prvé septembrové dni, ale aj rekordy za september na niektorých meteostaniciach. To, že sa prekonávali rekordy, už hovorí o tom, že toto obdobie bolo nezvyčajné, nadpriemerne teplé,“uviedla pre HN klimatologička a meteorologička Miriam Jarošová.
„V prvej pentáde septembra bolo na Slovensku mimoriadne až extrémne teplo. Teplota vzduchu dosiahla netypicky vysoké hodnoty pre toto už jesenné ročné obdobie. Hodnoty teploty vzduchu zaznamenané na Slovensku v prvých dňoch tohtoročného septembra by mohli byť zaradené medzi tie, ktoré sa v našich klimatických podmienkach zaznamenávajú v období vrcholného leta,“doplnil klimatológ a meteorológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Jednu skupinu rekordov teploty vzduchu predstavovali tie na jednotlivých meteorologických staniciach v jednotlivých dňoch. Ďalšia skupina rekordov, ktoré nie je až také ľahké dosiahnuť, boli rekordy charakteristík teploty vzduchu, ktoré boli celoslovenskými rekordmi. Mimoriadne teplý až horúci charakter počasia vyústil tiež do série tropických nocí v prvých septembrových dňoch. Napríklad na troch meteorologických staniciach v Bratislave boli v prvých štyroch dňoch septembra zaznamenané tri tropické noci, takéto hodnoty sa doteraz na Slovensku neboli.
Ďalšia výrazná zmena
Tento týždeň však konečne prišlo ochladenie. Do nedele na Slovensku potrvá ďalšia a dlhotrvajúca vlna zrážok. „Počasie má byť mimoriadne nepriaznivé predovšetkým na západe a severozápade krajiny. V tejto časti sa očakáva vytrvalý a silný dážď s celkovým úhrnom zrážok od štvrtka až do nedele podľa najpravdepodobnejších scenárov modelu ECMWF 100 až 170 milimetrov, na návetriach ojedinele až 200 milimetrov, podľa najextrémnejších výpočtov aj viac,“uviedol meteorológ SHMÚ Miroslav Šinger na stránke ústavu. Práve na severozápadných návetriach hôr a v hrebeňových polohách odborníci očakávajú vôbec najvyššie úhrny zrážok. Smerom na východ bude zrážok ubúdať. „Naopak, viac naprší na Morave, v priľahlom Poľsku a vo východnej polovici Rakúska, väčšinou 150 až 250 milimetrov, v horských oblastiach ojedinele aj viac ako 300 až 400 milimetrov, čo sú pre našu oblasť extrémne vysoké úhrny zrážok. Takýto výdatný dážď spôsobí aj výrazný vzostup vodných hladín s dosahovaním povodňových stupňov so zvýšeným rizikom povodní.“
Okrem výdatných zrážok dorazilo aj výrazne ochladenie. Cez deň je a bude miestami len okolo 10 stupňov Celzia. Pocit chladu umocní aj severozápadný vietor. Je však šanca, že sa na územie Slovenska ešte v tomto roku vrátia vysoké teploty? „Horúčavy na takej vysokej úrovni a v takom dlhom časovom rozsahu, aké boli na prelome tohto augusta a septembra, sú už v nasledujúcich týždňoch u nás nedosiahnuteľné. Ich prípadné opakovanie je možné najbližšie až v letnom období budúceho roka,“uviedol meteorológ Faško.
Iná podoba zimy
Experti vysvetlili aj to, či sa nám bude každé leto v dôsledku zmeny klímy neustále predlžovať. Odpoveď na to však nie je vôbec ľahká. „Totižto, nie každý extrém je dôsledok klimatickej zmeny, ale klimatológovia hovoria, že v strednej Európe sa letá budú čoraz častejšie podobať na letá v Chorvátsku začiatkom 90. rokov minulého storočia,“povedala klimatologička Jarošová.
Dodala, že čoraz častejšie sa môžu vyskytovať letné dni v skorších mesiacoch roka a vyskytovať sa aj v mesiacoch jesenných, ale či to bude dôsledok klimatickej zmeny, sa musí veľmi dôrazne preskúmať. Nie každé leto v nasledujúcich rokoch môže podľa Faška vyústiť do podobného stavu ako v roku 2024, ale veľmi pravdepodobne by mali byť takéto letá v budúcich desaťročiach ešte častejšie ako v súčasnosti.
A môžeme o niekoľko rokov prísť nakoniec o jeseň? „V našich klimatických podmienkach by sme stále mali mať štyri ročné obdobia. To vyplýva aj z astronomicko-geografických faktorov. Ale predovšetkým prechodné ročné obdobia, jar a jeseň, podliehajú určitým zmenám ešte viac ako leto a zima,“uviedol Faško.
„Už teraz máme problémy s jarou, keď sa veľmi rýchlo akoby ‚preplo‘ počasie z chladnejšieho do takmer letného. Myslím si, že skôr ako koniec jesene sa môže stať, že také sychravé, nevľúdne počasie bude trvať aj v zime. Klimatické modely totiž naznačujú, že zima v našich južnejších častiach Slovenska sa môže v budúcich 20 až 30 rokoch podobať práve na jesenné mesiace, ako si ich pamätáme,“uzavrela Jarošová.