S knihami si kupujem aj sen o pohode
Nie všetky moje previnilé potešenia sú publikovateľné, no spomeniem aspoň jedno – pomerne vznešené. Holdujem mu už od študentských čias, ale naplno som si to uvedomil až pred asi desiatimi rokmi. Vtedy sme mali ateliér na Panenskej ulici, v susedstve kníhkupectva Artforum. Vždy po obede, keď som mal „odkrvený mozog“(tzv. gastrálna demencia), predĺžil som si obednú pauzu a zastavil sa v Artfore na poobednú kávičku. K tej som sa väčšinou ani nedostal, namiesto toho som sa nechal pohltiť knihami a takmer vždy som s nejakou z nich aj odchádzal.
Časom sa nám doma knihy kopili, zriadil som si pre ne dokonca aj zvlášť miestnosť – pracovňu. Veď knihy robia príjemnú atmosféru, sú dobrou dekoráciou do interiéru, zlepšujú akustiku miestnosti a pred návštevami vzbudzujú dojem, že ich majiteľ je múdry, sčítaný intelektuál.
O pár rokov neskôr sa náš ateliér z Panskej presťahoval a do Artfora to už mám ďalej. Skúšal som aj iné kníhkupectvá, ale nebolo to ono. A tak už síce chodím do Artfora menej, ale o to viac kníh tam kupujem na jeden „záťah“. Vždy si to užívam. Vychutnávam si nielen obsah, ale aj vôňu kníh, ich peknú grafiku, sledujem ľudí, čo tam chodia, občas stretnem aj nejakého známeho. S knihou si vždy kúpim aj sen, že si urobím doma pohodu, uvarím si k nej čaj alebo otvorím fľašu vína. Nadšenie z niektorých kníh, žiaľ, vyprchá skôr, ako sa k nim doma dostanem. V posledných rokoch si kupujem veľa kníh o výtvarnom umení – tie netreba čítať, stačí sa pozerať. Fantasticky sa pri nich relaxuje, človek sa dostane do iných dimenzií, preč z depresívnej reality. Poličku s knihami mám už aj pri posteli a aj na záchode... Deň tak nezačínam a nekončím na sociálnych sieťach alebo sledovaním katastrofických správ zo sveta, ale listovaním v nejakej monografii.