Poľský veľvyslanec odchádza zo Slovenska
Bratislava – Do funkcie poľského veľvyslanca na Slovensku nastupoval v polovici októbra minulého roka. Ani nie po roku túto pozíciu opúšťa. A so sebou si do Varšavy odnáša veľmi pozitívne spomienky. „Zo Slovenska odchádzam s pocitom obrovského potenciálu našich vzťahov, ktorý dosiaľ nie je plne využitý. Nejde pritom prioritne o vzťahy medzi vládami či ministerstvami. Musíme predovšetkým posilňovať vzťahy medzi ľuďmi, ako aj povedomie o tom, že sme pre seba navzájom dôležití a že potrebujeme jeden druhého,“uviedol pre HN odchádzajúci poľský ambasádor Maciej Ruczaj. Ambasádu neriadi od 1. augusta, podobne ako veľká časť poľských veľvyslancov v rôznych krajinách.
Súčasná slovenská a poľská vláda podľa neho nastúpili v podobnom čase a nestihli nadviazať pevnejšie vzťahy skôr, než sa zvýraznili niektoré rozdiely, hlavne vo vnímaní bezpečnostnej hrozby zo strany Ruska. „Táto téma je pre Poľsko určujúca. Jej perspektívou teraz vnímame aj všetky ostatné záležitosti. A príliš málo vieme o tom, že na Slovensku sú tieto otázky historicky vnímané pomerne odlišne.“
Veľkú časť práce venovala ambasáda pod Ruczajovým vedením tomu, aby v Poľsku vysvetľovala reálne kroky, ktoré v mnohých oblastiach podniká Slovensko v spolupráci s Ukrajinou. Veľmi v tom pomohla prezidentská návšteva Petra Pellegriniho vo Varšave či opakované rokovania medzi splnomocnencami vlád pre obnovu Ukrajiny – Petrom Kmecom a Pawłom Kowalom.
Ťažisko poľsko-slovenských vzťahov je však podľa Macieja Ruczaja inde – v intenzívnej regionálnej cezhraničnej spolupráci a predovšetkým v rastúcej ekonomickej výmene. „Záujem podnikateľov na oboch stranách hranice je tým, čo bude stabilne posilňovať význam vzájomných vzťahov. Symbolom tohto záujmu môže byť vznik Klubu poľského biznisu v Bratislave v minulom roku a tiež veľmi úspešný ročník HN Biznis fóra Poľsko – Slovensko, ktorý sme realizovali v máji tohto roka.“
Najväčším problémom poľsko-slovenských vzťahov je podľa veľvyslanca to, že sme si blízki a súčasne vzdialení. „Na jednej strane sme príbuzní. Blízkosť jazykov či tradícií v pohraničí, katolicizmus, dokonca jedlá – toto všetko nám poskytuje falošný pocit, že si navzájom musíme rozumieť a nie je na to potrebná veľká námaha. Na druhej strane – historicky, infraštruktúrne a do veľkej miery aj kultúrne – sme boli susedmi otočenými k sebe chrbtom. Z pocitu príbuznosti pramení dobré bezproblémové susedstvo, z faktickej odlišnosti potom skutočnosť, že za 30 rokov sa toto susedstvo nepremenilo v strategické partnerstvo.“Svoju misiu Ruczaj podľa vlastných slov vnímal najmä ako hľadanie konkrétneho obsahu pre poľsko-slovenské vzťahy, či už je to spolupráca pri obnove Ukrajiny, alebo riešenie stavu dopravného prepojenia medzi oboma krajinami.