Kuba na kolenách: nie je tovar ani elektrina
Veľké protesty sa zatiaľ neočakávajú. Keď sa na ne obyvatelia odhodlali v roku 2021, uväznili 700 ľudí.
Praha – Komunistický ostrov je dnes chudobnejší ako kedykoľvek predtým a vyhliadky do budúcnosti sú azda ešte pochmúrnejšie. Napriek tomu tam s prevratnými zmenami nikto nepočíta.
Ešte donedávna sa ľudia na Kube s hrôzou obzerali za 90. rokmi, keď sa rozpadol Sovietsky zväz – a pre spriatelené krajiny sa začala šoková terapia. Teraz je však situácia na karibskom ostrove možno ešte horšia.
Kuba neprodukuje žiadne suroviny ani tovar v dostatočnom množstve. Chýba preslávená kubánska cukrová trstina, vajcia sa dovážajú z Kolumbie, balenie stojí toľko čo minimálna mzda. Tá je v prepočte približne 180 eur.
Nedostatok základných vecí je taký alarmujúci, že Kuba začala odoberať sušené mlieko od OSN ako humanitárnu pomoc a pre vysoké ceny energií sú tam čoraz častejšie výpadky elektriny. Tamojší úradníci hovoria o vojnovej ekonomike, ktorá znamená napríklad jednotné ceny pre niektorý tovar a väčšiu centralizáciu podnikania.
Príčin neutešenej situácie je podľa týždenníka The Economist celý rad.
Starí priatelia
Režim prezidenta Miguela Díaza-canela rád označuje Spojené štáty a ich sankcie proti režimu za hlavný zdroj problémov. Niečo pravdy na tom bude. Po tom, čo Kuba neopätovala Barackovi Obamovi vzájomné otvorenie sa, prišiel do úradu Donald Trump a zaviedol nové kolo sankcií. A Joe Biden v nastolenom trende svojho predchodcu pokračuje.
Ostrovu určite nepomohla ani pandémia koronavírusu, ktorá obmedzila turizmus, teda odvetvie, z ktorého Kuba dlhodobo ťaží. No čísla sú aj po otvorení hraníc ďaleko za údajmi z roku 2019. Západní cestovatelia začali objavovať aj iné krásy regiónu, ako je Dominikánska republika alebo mexický Cancún, hovorí ekonóm Omar Everleny.
S prosbou o pomoc sa tak Kuba obracia na svojich starých priateľov. S Ruskom rokuje o investíciách do produkcie cukru. V júni navštívili Kubu ruské lode prvýkrát od začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine. Pravdepodobne išlo o signál rozširujúcej sa spolupráce v oblasti obrany. Oligarcha a bývalý najbohatší Rus Oleg Deripaska zase založil v Havane ekonomický think tank.
Bidenova administratíva sa však viac obáva čínskeho vplyvu. Ten je už dosť veľký v pevninských štátoch Južnej Ameriky a Washingtonu sa neodporúča nechávať si v boji o túto sféru vplyvu ďalej uchádzať vlak. Preto sa americké úrady v máji rozhodli uľahčiť kubánskemu biznisu vstup na americké trhy. Vzhľadom na tradičnú nedôveru k západnému kapitalizmu plynúcu z ideologickej podstaty kubánskeho režimu je však zásadná otázka, či to stačí.