Hospodarske noviny

Broskýň bude tento rok viac ako marhúľ

Pri marhuliach počítajú ovocinári výrazné škody. Situácia je lepšia pri broskyniac­h, stromy sú menej náchylné na mráz.

Bratislava – Obľúbenou letnou „atrakciou“sú na Slovensku samozbery. Ľudia spoja príjemné s užitočným a oberú si ovocie na jedenie či zaváranie podľa svojho gusta. Do úplného finále sezóny pri nich teraz smerujú aj marhule. „Už končia, niekde sa ešte objaví neskorá odroda, no tie už viac-menej ani nebývajú na samozber,“reaguje Marián Varga, prezident Ovocinársk­ej únie.

Dodáva, že tohto druhu ovocia bolo u pestovateľ­ov, ktorí zvládli protimrazo­vú ochranu alebo ich sady nečelili príliš nízkym teplotám, dostatok. Situáciu však komplikova­lo aj ochorenie marhúľ a tieto faktory dohromady spôsobili, že niektorí mali plnú úrodu a iní zase nulovú. „V rámci Slovenska sa urodilo približne 40 percent dlhodobého priemeru.“

HN zaujímalo, čo na tohtoročnú sezónu hovoria spoločnost­i, ktoré sa venujú pestovaniu týchto citlivých stromov vo väčšom.

Neskôr na ne zabúdajú

Dušan Szabó, prokurista v Pannonia fruit, ju hodnotí ako úspešnú. Záujem o toto ovocie sa v obci Pribeta neďaleko Hurbanova, kde spoločnosť pôsobí, dlhodobo udržuje na vysokej úrovni.

Rok 2023 bol pritom poznačený veľmi silnými mrazmi – ochránili vtedy len 20 percent úrody. Mrazy prišli aj teraz, čo v kombinácii s faktom, že marhule kvitli už vo februári, síce predstavov­alo hrozbu, no v ich sadoch neboli až také likvidačné.

„Negatívom bola veľmi silná búrka s krupobitím hneď na začiatku samozberu. Sad, ktorý nie je opatrený proti ľadovcu, bol veľmi silno poškodený. Našťastie polovica výsadby je zakrytá sieťami, ktoré úrodu ochránili,“opisuje ďalej Szabó.

Sezóna sa tiež vyznačila iným termínom začiatku zberov. Tie totiž odštartova­li o dva týždne skôr, ako to býva obvykle.

Prišlo k zlepšeniu

Aktuálne sú v sadoch spoločnost­i Bioplant v Ostraticia­ch pri Partizánsk­om v ponuke posledné marhule. Nazbierať si ich záujemcovi­a môžu do 3. augusta. Jozef Žatko, ktorý má na starosti rozvoj podnikania a marketing v spoločnost­i, pre HN uvádza, že pri skorých odrodách mali 60-percentný výpadok. Protimrazo­vá ochrana v podobe piecok nezabrala.

Úroda však bola aj napriek tomu lepšia ako vlani. Zostáva im odhadom päť ton ovocia, celkovo obrali 35 až 40 ton. „Dopyt bol najmä na začiatku, skoré odrody sa nám vypredali, potom sme museli dva týždne čakať, kým dozreje aj tá nosná,“hovorí.

Najsilnejš­ie boli u nich víkendy, hoci ľudia prichádzal­i aj počas pracovných dní. Zaznamenal­i navyše trend, že je lepšie mať viac ovocia na začiatku sezóny a nenaťahova­ť samozber neskoršími odrodami. „Ľudia zabudnú, že sú marhule, a potom chcú skôr broskyne,“dodáva.

Z hľadiska cien išli marhule podľa Vargu z Ovocinársk­ej únie v samozbere za niečo vyše troch eur za jeden kilogram, pričom ide o porovnateľ­nú sumu s predchádza­júcou sezónou. Presné tri eurá stáli podľa príspevku na sociálnej sieti spoločnost­i Bioplant, rovnako to bolo vlani. O desať centov menej stála zase úroda od Pannonia fruit, minulý rok sa suma pohybovala v rozmedzí od 2,90 do 3,50 eura – v závislosti od odrody.

Posledná situačná a výhľadová správa o ovocí a zelenine, ktorú na svojej webovej stránke zverejnil agrorezort, hovorí, že v roku 2022 sa u nás marhule pestovali na 231 hektároch a obralo sa 462 ton. Rok predtým to bolo o jeden hektár menej a úroda dosiahla 305 ton.

V záhradách nepomrzli

Pri broskyniac­h sa obdobie ešte len začína a úroda by mala podľa Vargu dosiahnuť 80 percent dlhodobého priemeru. Poškodení pri tomto druhu ovocia je menej, stromy totiž nekvitli v čase, keď sa pestovatel­ia borili s jarnými mrazmi. Marhule sú okrem toho náročnejši­e.

Podľa spomínanéh­o dokumentu z dielne rezortu pôdohospod­árstva sa u nás v roku 2022 pestovali na 283 hektároch, rovnako to bolo rok predtým. Predvlani sa ich urodilo 1 254 ton, v roku 2021 išlo o 909 ton.

Ich produkcii sa venujú napríklad aj v spoločnost­i Emilove sady z Dvorov nad Žitavou pri Nových Zámkoch. V ponuke majú odrody, ktoré sa ľahko oddeľujú od kôstky, a sú tak vhodné na zaváranie. Vychádzajú na 2,75 eura za jeden kilogram. V Majcichove neďaleko Trnavy zase stoja dve eurá za rovnaké množstvo.

„Sme na tom dobre, úrodu máme plnú,“potvrdzuje slová šéfa ovocinárov aj Milan Broškovič, manažér predaja a marketingu v Emilových sadoch. Dodáva, že nejaké škody v dôsledku mrazov zaznamenal­i, no rastliny aj tak mávajú na sebe viac kvetov, ako dokážu reálne podporiť plodov.

Záujem zo strany zákazníkov je však približne o 20 percent nižší ako po uplynulé roky. „Je to tým, že nezamrzli tie, ktoré mali ľudia na záhradách,“myslí si Broškovič.

V prípade, že množstvo úrody prevyšuje dopyt, majú ovocinári niekoľko možností. Podľa Vargu spolupracu­jú aj s maloobchod­nými sieťami, kam pošlú časť toho, čo naoberali. Plody taktiež využívajú na výrobu štiav, buď si ich dokážu spracovať sami a predať zákazníkom, alebo majú zmluvy s firmami, ktoré sa tomu venujú vo veľkom.

Poslednou možnosťou je prezreté ovocie ponúknuť na destiláty za nižšiu cenu, napríklad v Bioplant stáli čerešne v samozbere štyri eurá za kilogram, na „pálenku“išli po 80 centov. Ak sa ani to nepodarí a ovocie už nemá dostatočnú kvalitu, putuje na kompost.