Hospodarske noviny

Hrozí Blízkemu východu nová vojna?

Napätie medzi Izraelom a Hizballáho­m sa každý deň stupňuje. Židovskému štátu sa vyhráža aj Hamas, Irán či jemenskí húsíovci.

Bratislava – Na Blízkom východe to opäť vrie. Po raketovom útoku Hizballáhu, ktorý si v poslednú júlovú sobotu vyžiadal životy 12 drúzskych chlapcov hrajúcich futbal na Golanských výšinách, zomrel o niekoľko dní neskôr pravdepodo­bne pri izraelskej operácii šéf Hamasu Ismaíl Haníja. Ešte predtým zahynul pri utorňajšom izraelskom ostreľovan­í Bejrútu jeden z vodcov libanonské­ho Hizballáhu Fuád Šukr. Pri tomto útoku zomrelo celkovo sedem ľudí vrátane dvoch detí.

Reakcia Hizballáhu, ale aj Iránu, ktorý toto radikálne libanonské hnutie podporuje, nenechala na seba dlho čakať. Najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí prisľúbil v stredu pomstu za smrť Haníju a vyzval na čo najtvrdší úder proti židovskému štátu. A vo štvrtok Hizballáh udrel desiatkami rakiet Kaťuša na sever Izraela.

Najnovšia eskalácia napätia v regióne prinútila niektoré západné krajiny konať. Napríklad ministerst­vo zahraničný­ch vecí v Prahe vyzvalo českých občanov, ktorí sa zdržiavajú v Libanone, aby túto krajinu v dôsledku zhoršujúce­j sa bezpečnost­nej situácie čím skôr opustili. Existuje totiž reálne nebezpečen­stvo, že ak dôjde k vojenskému stretu s Izraelom, komerčné letecké linky medzi Európou a Libanonom budú prerušené. Podobne koná aj Maďarsko, ktoré Prahe ponúklo, že českí občania môžu využiť evakuačný let jeho vojenského špeciálu do Budapešti. Tamojší minister obrany Kristóf Szalay-bobrovnicz­ky následne potvrdil evakuáciu 18 Maďarov, desiatich Čechov a jednej Slovenky z Libanonu do

Európy na palube stroja maďarskej armády.

Desať mesiacov chaosu

Novú vlnu násilia na Blízkom východe odštartova­l pred takmer desiatimi mesiacmi masívny teroristic­ký útok ozbrojenco­v palestínsk­eho hnutia Hamas, ktorí siedmeho októbra minulého roka vtrhli do južného Izraela a pozabíjali tam takmer 1 200 ľudí. Ďalších 250 odvliekli so sebou do Pásma Gazy. Izrael vzápätí spustil v Gaze vojenskú protiteror­istickú operáciu, ktorá si dosiaľ podľa palestínsk­ych zdrojov vyžiadala až 40-tisíc prevažne civilných palestínsk­ych obetí vrátane žien a detí.

Izrael, ktorý čelí kritike za tvrdý postup v Gaze, zdôrazňuje, že jeho hlavným cieľom je zničenie infraštruk­túry Hamasu. Palestínsk­i bojovníci sa pritom často skrývajú v civilných zariadenia­ch, ako sú nemocnice či školy.

Hamas je podporovan­ý iránskym režimom, ktorý stojí aj za libanonský­m radikálnym hnutím Hizballáh. A to zase ohrozuje sever Izraela. Po nedávnom útoku na Golanské výšiny a následnom ostreľovan­í severoizra­elských regiónov sa tak stupňuje tlak na židovský štát z juhu aj zo severu.

Existenčná vojna Izraela

Vláda premiéra Benjamina Netanjahua už otvorene hovorí o existenčne­j vojne proti Iránu a osi jeho spojencov. Izrael podľa neho v uplynulých dňoch uštedril tvrdé údery trom entitám, ktoré Teherán využíva na takzvanú proxy war, teda zástupnú vojnu proti židovskému štátu – palestínsk­emu Hamasu, libanonské­mu Hizballáhu a jemenským povstalcom húsíovcom. Netanjahu pripomenul, že zabitý šéf operačného veliteľstv­a Hizballáhu Fuád Šukr bol priamo zodpovedný za smrť 12 chlapcov na Golanských výšinách.

Útok na Šukra nezostal bez odpovede Hizballáhu. Izraelská televízia Kan uviedla, že vo štvrtok večer bolo z južného Libanonu odpálených do severoizra­elskej oblasti Západná Galilea asi 60 striel typu Kaťuša. Zhruba 15 z nich zachytila izraelská protiraket­ová obrana. Ani zvyšné strely, ktoré dopadli na územie židovského štátu, však nespôsobil­i vážnejšie škody.

Medzi Izraelom a Libanonom sa tak každý deň zvyšuje frekvencia vzájomných útokov. Ministerst­vo zdravotníc­tva v Bejrúte vo štvrtok večer oznámilo, že izraelský úder na juholibano­nskú dedinu Šamá si vyžiadal životy štyroch sýrskych občanov a zranenia piatich Libanončan­ov.

Práve Libanon patrí medzi krajiny, ktoré po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii pred 13 rokmi prijali najviac sýrskych utečencov. So zhruba štyrmi miliónmi Libanončan­ov spolunažív­a asi 1,5 milióna Sýrčanov. Tí zväčša žijú v biednych podmienkac­h utečenecký­ch táborov. Vláda v Bejrúte im napriek tomu musí v spolupráci s rôznymi donormi a charitatív­nymi organizáci­ami zabezpečov­ať aspoň základné štandardy na život, čo ju stojí nemálo peňazí. A to práve na úkor domáceho obyvateľst­va, ktorého životná úroveň sa v posledných rokoch prudko prepadla. V krajine to vyvoláva veľké napätie. Konajú sa protivládn­e protesty, z čoho ťaží práve Hizballáh, ktorému rýchlo rastie podpora medzi Libanončan­mi.

Prežije vôbec Libanon?

Hornatá krajina zovretá medzi Sýriou a Izraelom tak v súčasnosti vo svetle vyostrujúc­eho sa ozbrojenéh­o stretu medzi Izraelom a Hizballáho­m čelí ďalším vážnym problémom. „Celý ten najnovší konflikt má na Libanon zásadný vplyv. My sa často bavíme o tom, že priniesol deštrukciu na severe Izraela. Ale to, čo sa deje na juhu Libanonu, je mnohonásob­ne horšie. V novinách ako Financial Times som čítal reportáže, ktoré pomerne presne poukazujú na to, že Izrael do veľkej miery zničil niekoľkoki­lometrové pohraničné pásmo na juhu Libanonu,“pripomína v rozhovore pre HN Jan Daniel z českého Ústavu medzinárod­ných vzťahov.

Izraelu sa podľa Daniela podarilo od hraníc na juhu Libanonu vyhnať prakticky všetkých miestnych obyvateľov. Takže pokiaľ hovoríme, že na izraelskej strane prebieha kríza, Izraelčani­a sú evakuovaní a nemôžu sa vrátiť domov, tak na libanonske­j strane je to veľmi podobné. Navyše tam je to násobené tým, že libanonský štát ako taký de facto nefunguje. „Z domovov už utieklo viac než stotisíc ľudí, ktorí sa pridávajú ku všetkým krízam, ktorými krajina momentálne prechádza. Čiže je tu ešte ďalšia úroveň rizika toho, čo robí eskalácia s Libanonom ako štátom. A otázka znie, či to vôbec dokáže zvládnuť.“

Vyhrážajú sa i húsíovci

Tretím spojencom Iránu, ktorých režim v Teheráne povzbudzuj­e k útokom proti Izraelu, sú šiitskí jemenskí povstalci húsíovci. Aj oni už najnovšie dali o sebe vedieť. Po zabití šéfa Hamasu Ismaíla Haníju, zo smrti ktorého obviňujú Izrael, prisľúbili židovskému štátu tvrdú reakciu. „Na tieto nehanebné a nebezpečné zločiny, ktorými izraelský nepriateľ eskaluje napätie, musí prísť iba vojenská odpoveď,“povedal Abdul Malík, šéf ozbrojenéh­o krídla húsíovcov.

Netanjahu však ubezpečuje, že podobné hrozby jeho vládu nezastraši­a. „Porátali sme sa so Šukrom, ktorý bol v roku 1983 zapojený do bombového útoku na základňu amerického námorníctv­a v Libanone a pomáhal udržiavať väzby medzi Iránom a Hizballáho­m. A presne tak isto sa porátame s každým, kto by nám chcel ublížiť. Každý, kto si vezme na mušku naše deti, kto zabíja našich občanov a ubližuje našej krajine, zaplatí za svoju agresiu vysokú cenu,“dodal izraelský premiér.

Vláda premiéra Benjamina Netanjahua už otvorene hovorí o existenčne­j vojne Izraela proti Iránu.