Symbol čínskej moci: najväčšia rýchlotrať
Praha – Na začiatku 21. storočia nemala Čína žiadne vysokorýchlostné železnice. Rozľahlou krajinou sa posúvali pomalé a nepohodlné vlaky, vďaka čomu bývali cesty napríklad medzi Pekingom a Šanghajom testom výdrže. Ubehlo necelé štvrťstoročie – a akoby ktosi mávol kúzelným prútikom. Železnica druhej najľudnatejšej krajiny planéty poskytuje úplne odlišný zážitok.
Čínu dnes križuje 42-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí, čo je zďaleka najväčšia sieť tohto typu na svete. Hravo by to stačilo na obkrúženie celej zemegule. Zatiaľ posledný úsek v dĺžke 193 kilometrov sprevádzkovali tento rok koncom júna v severozápadnej provincii Kan-su. Spojil provinčnú metropolu Lan-čou s mestom Wu-wej.
Onen „zázrak“– toto slovo v tejto súvislosti používajú aj zahraniční dopravní experti – sa na čínskej železnici udial za dve dekády. A zďaleka nie je koniec. Plány hovoria o tom, že do roku 2035 presiahne dĺžka vysokorýchlostnej železničnej siete v Číne 70-tisíc kilometrov. Prepojené majú byť prakticky všetky čínske mestá, ktorých počet obyvateľov presahuje pol milióna.
Na čínsky ekonomický zázrak, hoci sa v posledných rokoch trochu zadrhol, tak možno pozerať aj v rovine brutálne rýchleho rozvoja vlakovej dopravy. „Číňania vytvorili vysokorýchlostnú železničnú sieť v bezprecedentnom meradle, často rýchlejšie a určite spoľahlivejšie ako čínske vnútroštátne lety,“povedal vlani portálu CNN Mark Smith, britský expert, ktorý detailne mapuje vlakovú dopravu vo svete.
„Je ťažké nenechať sa ohromiť iba veľkosťou niektorých nových staníc a efektivitou, s akou systém presúva obrovské množstvo ľudí,“dodal. Už koncom roka 2020 podľa štatistík publikovaných v čínskej tlači vypravil národný železničný dopravca takmer tisíc vysokorýchlostných vlakových súprav denne.
Prvé rozvojové plány sa na stoloch režimových špičiek objavili v deväťdesiatych rokoch. Čína v tom čase zažívala hospodársky boom, ale čím ďalej, tým viac ju brzdili problémy s nekvalitnou infraštruktúrou. Potom všetko nabralo na rýchlosti. Toto tamojší režim, bez ohľadu na jeho odpudivosť v ľudskoprávnych oblastiach, naozaj vie.
Vôbec prvá vysokorýchlostná železničná trať spojila v roku 2008 Peking s o niečo viac ako sto kilometrov vzdialeným Tchien-ťinom. Lenže počas svetovej finančnej krízy tamojší plánovači výrazne zvýšili investície do infraštruktúry, aby stimulovali ekonomiku a vytvorili nové pracovné miesta.
Spočiatku sa Čína spoliehala na dohody so zahraničnými spoločnosťami, ako sú Alstom, Siemens či Kawasaki Heavy Industries. Postupom času sa však sama stala lídrom v technológii vysokorýchlostných železníc.