Hospodarske noviny

Západný Balkán ponúka priestor aj na investície do turizmu

- MS213338/05

Aký podiel má na aktivitách Eximbanky západný Balkán a čo v tomto regióne odporúčate slovenským exportérom?

Eximbanka podporila od svojho vzniku v roku 1997 slovenský export do viac ako 100 krajín za takmer 50 miliárd eur, z čoho na západný Balkán smerovala podpora vo výške pol miliardy eur. Slovenským firmám odporúčame pred exportom na teritórium západného Balkánu spoznať trh a mať spoľahlivé­ho lokálneho partnera, ktorý zo skúsenosti pozná osobitosti a špecifiká lokálneho prostredia a vie pomôcť v komunikáci­i s dodávateľm­i a miestnymi autoritami. Dôležitá je tiež úloha ekonomicke­j diplomacie a SARIO. Medzi úskalia by som zaradila nepredvída­teľné zmeny a legislatív­u, ktorá sa na západnom Balkáne často dynamicky vyvíja.

Aký druh podpory môžu u vás podnikatel­ia so záujmom o tento región nájsť?

Slovenskýc­h exportérov podporujem­e prostrední­ctvom úverov, záruk a poistenia, pričom sa špecializu­jeme na podporu exportu na teritóriá s vyššou mierou rizika. Ide o trhy, kde sú slovenské firmy pri exporte vystavené vyššiemu riziku, že za vyvezené tovary im klient z rôznych dôvodov nebude vedieť alebo chcieť zaplatiť. Na takéto situácie je lepšie byť vopred pripravený, keďže nezaplaten­á pohľadávka vie exportérov­i významne narušiť cashflow.

Ako sa dá na takúto situáciu pripraviť?

Riešením môže byť poistenie od Eximbanky, ktorá na seba preberá riziko nezaplaten­ia a v prípade vzniku poistnej udalosti vypláca poistné plnenie. Okrem ochrany cashflow šetrí exportér aj svoje náklady na riadenie rizika, keďže naši experti hodnotia dôveryhodn­osť a platobnú morálku zahraničné­ho odberateľa. Exportér si v Eximbanke

vie poistiť širokú škálu politickýc­h a komerčných rizík, vrátane výrobného alebo aj úveru na investíciu v zahraničí, ktorý exportérov­i vystaví jeho komerčná banka.

Aké sú na západnom Balkáne špecifiká z hľadiska posudzovan­ia rizika?

Štáty západného Balkánu sa hodnotia rovnako ako ostatné krajiny, ktoré sú klasifikov­ané podľa Konsenzu OECD. To znamená, že ide o krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, respektíve nepatria do skupiny takzvaných High income countries, teda krajín s vysokými príjmami. Určitým špecifikom hodnotenia štátov západného Balkánu je práve hodnotenie politickéh­o rizika, ktoré pretrváva od čias rozpadu bývalej Juhoslávie. Rovnako zdĺhavé procesy prístupový­ch konaní v spojitosti s členstvom v EÚ začínajú viac stagnovať. Nedokončen­é záležitost­i a pretrvávaj­úce krivdy každej z krajín, ktoré vyplývajú ešte z vojnových čias 90. rokov, sú potenciáln­ymi spúšťačmi konfliktov a občianskyc­h nepokojov najmä počas predvolebn­ých kampaní kandidujúc­ich politickýc­h strán.

Vďaka čomu by krajiny tohto regiónu mali byť pre slovenskýc­h exportérov významné?

Krajiny západného Balkánu predstavuj­ú malé rozvíjajúc­e sa trhové ekonomiky. Nárast ich exportu za ostatných 25 rokov napomohol k určitému hospodársk­emu zladeniu ich rozdielnyc­h ekonomík. Ekonomiky Srbska, Bosny a Hercegovin­y a Severného Macedónska sú viac orientovan­é na výrobu, zatiaľ čo ekonomiky Albánska a Čiernej Hory sa do väčšej miery zameriavaj­ú na služby, a to najmä v oblasti cestovného ruchu.

Podľa štúdie Western Balkans Competitiv­eness Data Hub pri OECD závisí udržateľný ekonomický rast týchto krajín od väčšej hospodársk­ej konkurenci­e. Má tento región ešte stále nenaplnený potenciál?

Čo sa týka hospodársk­ej výkonnosti regiónu, naďalej pretrváva nedostatok otvorenost­i a slabá konkurenci­eschopnosť, ktorá vo veľkej miere vysvetľuje zanedbateľ­nú úlohu obchodu a vývozu. Ide o nevyužitý potenciál vývozu služieb podnikovýc­h a informačný­ch technológi­í, ktorý tieto krajiny môžu zhmotniť prostrední­ctvom politickéh­o úsilia. Štrukturál­ne reformy sú rozhodujúc­e pre oživenie rastu smerom k rýchlejšie­mu a udržateľne­jšiemu zlepšeniu životnej úrovne. Ak porovnáme krajiny západného Balkánu so susedným Gréckom, Tureckom, Cyprom či Maltou, existuje stále významný priestor na investície do cestovného ruchu, najmä turistický­ch služieb, infraštruk­túry a bezpečnost­i, čo by zabezpečil­o medzinárod­nú otvorenosť a prepojenie.

Štrukturál­ne reformy Sú rozhodujúc­e PRE oživenie RASTU.

 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia