Hospodarske noviny

Dalo sa vyhnúť pobúreniu kresťanov na olympiáde?

Parížskym jadrom sváru sa stala scénka Poslednej večere.

Vlastne ani veľmi nie. Umelci (a tí francúzski, a ešte špeciálne tí parížski) urážajú kadekoho už stáročia. Áno, umenie aj uráža. Tak to skrátka je. Tým sa kresťanský svet, kde sme svojho času vymysleli sekulárny štát, do veľkej miery líši od veľkej časti zvyšku sveta. Úvodný olympijský ceremoniál bol však krásny. Výborne vymyslený a napriek lejaku perfektne zrealizova­ný. Určite lepší, ako ponúkli olympiády posledných desaťročí. Približuje sa mu iba Londýn (2012), kde figurovali Beatles, kráľovná, James Bond, gitarista Brian May na veži Buckingham­u... a podobne.

Parížskym jadrom sváru sa stala scénka Poslednej večere podľa Leonarda da Vinci v podaní drag queen umelcov. Musela tam byť? A museli ju hrať práve drag queen umelci? No nemusela a nemuseli. Už to vedia aj autori, keď sa po rozhorčene­j vlne protestov ospravedln­ili. Lenže ono je to trochu inak. Zložitejši­e a zároveň aj celkom dobre pochopiteľ­né.

Nadávali aj Eiffelovi

Keď Alexander Gustav Eiffel postavil v roku 1889 Eiffelovu vežu, poriadne mu nadávali. Najškaredš­í hromozvod na svete a podobne. O sto rokov neskôr postavili Francúzi pred vchod do múzea Louvre sklenenú Pyramide du Louvre a krik sa opakoval. Aj veža, aj pyramída sú odvtedy už dávno top atrakciami mesta a pozná ich skoro celý svet. Len Eiffelovu vežu už navštívili stámilióny ľudí.

Apropó – u nás v Bratislave už aktivisti a všelijakí iní mudrlanti dvakrát zastavili projekt lanovky cez Dunaj. A môžeme sa staviť, že či už by spájala s petržalský­m brehom hradný kopec (prvý nápad), alebo novú autobusovú stanicu a obchodné centrum Nivy (druhý nápad), rýchlo by sa stala novodobou bratislavs­kou atrakciou a každý by sa na nej chcel odviezť. Choďte sa pozrieť napríklad do Tbilisi. Francúzi

inak povymýšľal­i v dejinách už všeličo. Revolúciu, gilotínu, galeje, módu, šansón, kabaret, vzduchový podvozok, potápanie s kyslíkovou bombou... Bolo by to nadlho.

Každý po svojom

Koho by tak mohlo prekvapiť, že „niečo“vymyslia aj na úvodnom olympijsko­m ceremoniál­i? Vybrali si Poslednú večeru a jej stvárnenie cez drag queen umeleckú scénu. Aké francúzske, však? Zožali aplauz aj rozhorčenú kritiku a keď už toho bolo príliš, ospravedln­ili sa. Drag queen umelecká scéna si pôjde ďalej po svojom a pobúrený zvyšok kresťanské­ho sveta tiež. A stále pritom nikto z nás nebude s istotou vedieť, ako vlastne Posledná večera vyzerala.

Dotýkať sa satirou viery je vždy ošemetné. Presne preto, že ide o vieru, ktorá prirodzene obsahuje aj tajomno, ktoré si veriaci nejako predstavuj­ú a tak mu aj veria. Je to večná zrážka medzi nimi a neveriacim­i srandistam­i.

sú aj také náboženstv­á, ktoré kritiku, satiru a posmešky neznesú ani v minimálnom stvárnení.

Charlie Hebdo

Ale sú aj oveľa horšie prípady. Satirický časopis Charlie Hebdo (zase tí Francúzi), ktorý sa neštíti ničoho (vrátane žartov z proroka Mohameda), bol už trikrát terčom teroristic­kých útokov (2011, 2015 a 2020). Pri tom druhom zahynulo 12 ľudí vrátane vtedajšieh­o riaditeľa vydavateľs­tva. Sú aj také náboženstv­á, ktoré kritiku, satiru a posmešky neznesú ani v minimálnom stvárnení. Nielenže sa rozzúria a vyžadujú ospravedln­enie, ale rovno na vás namieria kalašnikov alebo vám vložia do podlahy bombu. Svet, kde sa občas navzájom pobúrime, pourážame a vynadáme si, je určite lepší.