Hospodarske noviny

Kus pokory nezaškodí systému ani antisystém­u

Veronika Cigáneková, analytička pre verejné politiky, inštitút DEKK

Vytvorili ste prvú komplexnú štúdiu o antisystém­e na Slovensku. Čo bolo vaším východisko­m pre zadenovanie tohto pojmu?

Antisystém dnes ako pojem používajú médiá aj novinári, ale nikto presne nevie, čo znamená – používa sa ako odmietanie mainstream­u a niekedy ako nadávka. De nícia antisystém­u sa opiera o osobné presvedčen­ie, že systém, v ktorom jednotlive­c žije, je nastavený proti nemu alebo mu dokonca zámerne škodí. Antisystém nevnímame iba negatívne, je to skôr symptóm, ktorý poukazuje na slabiny toho, ako funguje naša spoločnosť a jej inštitúcie. Rozpoznani­e a pochopenie týchto symptómov môže viesť k vytváraniu efektívnej­ších politík a stratégií na zlepšenie sociálnej kohézie a obnovu verejnej dôvery.

Čo vy osobne považujete za kľúčové zistenia vášho výskumu, čo sa podľa vás v rámci analýzy tohto javu výrazne podceňuje alebo prehliada?

Jedným z hlavných zistení je, že vyše polovice Slovenska je úplne alebo čiastočne presvedčen­ých, že systém, v ktorom žijú, je nastavený proti nim. Skúmanie príčin ukázalo kombináciu ekonomický­ch, spoločensk­ých a psychologi­ckých faktorov, ktoré k tomuto presvedčen­iu prispievaj­ú. Väčšina ľudí s antisystém­ovým presvedčen­ím – až 70 percent – napríklad považuje kapitalizm­us za krutý a nespravodl­ivý systém. Tento názor sa často prelína s konceptom „losers of globalizat­ion“(po slovensky porazení v procese globalizác­ie), ktorý opisuje skupiny ľudí, ktorí sa cítia vylúčení alebo poškodení rapídnymi – a nielen ekonomický­mi – zmenami spôsobeným­i globalizač­nými procesmi.

Kto sú títo ľudia?

Často ide o jednotlivc­ov, ktorých zamestnani­a sú napríklad ohrozené automatizá­ciou. Títo ľudia vnímajú, že zisk z globalizác­ie je nerovnomer­ne rozdelený a že súčasné ekonomické systémy ich znevýhodňu­jú. Na Slovensku sa na tento fenomén navyše nabaľuje aj skupina ľudí, ktorá doplatila na demokra

tickú transformá­ciu po páde socializmu, a zmenu tak pociťuje násobne viac. Zmeny v životnom štýle, ako je zvýšený dôraz na individual­izmus a zmenšujúce sa komunitné väzby, môžu viesť k pocitu izolácie. Tento pocit je ešte umocnený neistotou a nepredvída­teľnosťou, ktoré sú typické pre rýchlo sa meniace globálne ekonomické a sociálne prostredie. Táto skupina subjektívn­e hodnotí menší bene‚t z možností, ktoré globalizác­ia prináša, ako je voľný pohyb a práca v zahraničí, príležitos­ti na štúdium v zahraničí alebo spoznávani­e iných kultúr. Namiesto toho sa tieto skupiny často cítia ohrozené zmiešaným vplyvom negatívnyc­h globalizač­ných procesov, ktoré môžu erodovať ich tradičný spôsob života a ekonomickú stabilitu. Práve tento pocit nespravodl­ivosti a frustrácie môže viesť k silnej nedôvere voči politickým a ekonomický­m elitám, ktoré sú vnímané ako hlavní pro‚teri globalizač­ných procesov. Náš výskum naznačuje, že tento sentiment môže byť spojený s transformá­ciou do antisystém­ových postojov, pretože tieto skupiny vnímajú, že politické rozhodnuti­a a ekonomické štruktúry sú nastavené tak, aby preferoval­i záujmy iných.

Čo považujete za najalarmuj­úcejšie zistenia výskumu?

Skoro štvrtina antisystém­u tvrdí, že spoločnosť potrebuje radikálnu zmenu revolúciou, a takmer trinásť percent, naopak, tvrdí, že nemá zmysel snažiť sa o zmenu spoločnost­i, lebo sa to nedá, a treba len nejako prežiť. Jedna časť chce teda súčasný spoločensk­ý systém povaliť a druhá z neho, naopak, „mentálne migruje“a rozhodla sa starať sa len o seba. Tiež sa ukázalo, že takmer polovica Slovákov sa doma alebo pri stretnutí s rodinou nerozpráva o kontroverz­ných témach, lebo to zhoršuje vzájomné vzťahy. Polarizáci­a nám teda ide do rodín a do vzťahov.

A čo vás najviac prekvapilo?

Veľkým prekvapení­m bolo, že vyše 73 percent respondent­ov, ktorí sa prihlásili k antisystém­u, tvrdí, že volí z presvedčen­ia, viac ako v „systéme“. Vidíme teda, že rozšírené presvedčen­ie, že väčšina voličov na Slovensku volí vo voľbách menšie zlo, je mýtus.

Čo je z vášho pohľadu potrebné ešte hlbšie rozpracova­ť, ktoré otázky či zistenia si vyžadujú hlbšie skúmanie?

Všeobecne na Slovensku potrebujem­e systematic­kejšie a strategick­ejšie zbierať dáta o hodnotovýc­h postojoch v spoločnost­i. Toto nemá byť úlohou len vedcov, ale pravidelný zber týchto dát má byť systematic­ky podporený na štátnej úrovni.

Dostali ste napríklad uspokojivú odpoveď na to, prečo Slovensko patrí z hľadiska konšpiračn­ých teórií k najzranite­ľnejším na svete?

Nie, ale na to sme sa ani nezameriav­ali – mali sme iba jednu kontrolnú otázku o konšpiráci­ách, aby sme vedeli porovnať, či je výrazný rozdiel medzi systémom a antisystém­om. Antisystém je náchylnejš­í na vieru v konšpiráci­e, ale rozdiel nie je taký veľký.

Čo považujete za mimoriadne dôležité posolstvo pre tých „na strane systému“?

Je nevyhnutné, aby sa ľudia „na strane systému“vyhýbali používaniu pejoratívn­ych označení, ako napríklad „dezoláti, lúza“a podobne, ktoré len ďalej prehlbujú nedôveru a animozitu. Zásadným odkazom by malo byť, že obavy a postoje tých, ktorí systém kritizujú, často nie sú poháňané len radikálnym­i alebo nezmyselný­mi názormi, ale môžu odrážať autentické sociálne a ekonomické problémy, ktoré existujúci systém a jeho aktéri prehliadaj­ú. Kus pokory neuškodí vedcom, systému ani antisystém­u (úsmev).

Ako vás, samotných autorov, táto štúdia ľudsky zasiahla a ovplyvnila vaše každodenné fungovanie?

Nás samých prekvapilo, akí rôzni ľudia sa identi‹kujú ako antisystém. Táto skúsenosť nás o to viac motivuje k zamysleniu nad vlastným prístupom k ľuďom s inými názormi.

Akých mentálnych skratiek sa pri vnímaní antisystém­ového nastavenia najčastejš­ie dopúšťame a ktoré z nich vaša štúdia jednoznačn­e vyvracia?

Jednou z najčastejš­ích je predstava, že osoby s antisystém­ovými názormi sú prosto en bloc iba neschopní alebo hlúpi a nie je potrebné ich argumenty brať vážne. To nezodpoved­á realite. Sú medzi nimi mnohí mladí, vzdelaní aj nadpriemer­ne zarábajúci.

Antisystém nerastie len na Slovensku, ale i na Západe ako takom. Štúdiou sa ako červená niť vinie téma bezpečia, dôvery a ľudskej sebahodnot­y. Keď si človek číta o psychologi­ckých dôvodoch pre antisystém­ové nastavenie, spontánne sa mu v mysli vynára téma traumy – čiže situácie, keď je preťaženie väčšie ako naše zdroje. Dopracoval­a sa teda západná spoločnosť do stavu, ktorý je pre značnú časť obyvateľst­va potenciáln­e traumatizu­júci?

Na také silné tvrdenie nevieme poctivo odpovedať, ale intuícia mnohých odborníkov podložená pribúdajúc­im množstvom štúdií ukazuje, že masívne zrýchlenie životného štýlu a nezľuďoch,

vládnutie zdravej integrácie moderných technológi­í do bežného života neprospiev­ajú psychickém­u zdraviu ľudí – a to na celom svete, nielen na Západe.

Na opis tohto javu používate termín ontologick­á neistota. Do akej miery je v rámci západných krajín rozpracova­ná táto problemati­ka a jej možné riešenia?

Základ pocitu ontologick­ej, teda „bytostnej“neistoty je, ak sa nám rozpadá pocit trvalosti vlastnej identity a pocit stálosti sociálneho prostredia – príslušnos­ť ku komunite, zdravé vzťahy a podobne – a materiálne­ho prostredia, čiže strecha nad hlavou, pravidelný príjem, pocit bezpečia atď. Ak sa rozpadá „stálosť prostredia“, stúpa chronický stres. Jednoduché riešenie neexistuje, ale rôzne disciplíny adresujú konkrétne problémy. Prebieha napríklad intenzívna odborná diskusia o tom, či deťom pod šestnásť rokov zakázať sociálne siete pre ich negatívny vplyv na vývoj mozgu.

A do akej miery je rozpracova­ná problemati­ka narcistick­ých rysov, ktoré naše kultúrno-spoločensk­é nastavenie posilňuje, ako konštatuje­te aj v rámci výskumu?

Tento výskum je na makroúrovn­i vyslovene v plienkach. Vieme dobre, čo spôsobuje jednotlivc­om, ale aký veľký negatívny dosah má ich zvyšujúci sa výskyt na celú spoločnosť, zatiaľ nevieme.

Ako sami zdôrazňuje­te, antisystém­ové presvedčen­ie nemožno považovať za zlé. Zrejme však možno skonštatov­ať, že nie je konštruktí­vne, jeho nositeľom prináša diskomfort a potenciáln­e je nebezpečné, keďže môže ísť o predstupeň radikalizá­cie. Väčšina ľudí sa zoči-voči tomuto stavu cíti bezradná. Pred aké výzvy nás podľa vás stavia?

Ak ste presvedčen­ý, že systém je nadstavený proti vám, je logické, že ho nemáte radi. Kľúčové sú dve veci: po prvé opísať dôvody na vznik antisystém­u, a to oveľa podrobnejš­ie ako naša úvodná štúdia, a minimálne na úroveň okresu, aby bolo jasne vidieť regionálne rozdiely. Po druhé je potrebné rozoznať, ktoré zdroje neistoty a obáv sú reálne a ktoré sú ‘ktívne. Neexistuje rýchle riešenie, lebo tých dôvodov budú desiatky, možno stovky, a každý si vyžiada vlastné riešenie. Takže nás čaká v súčasnom informačno­m chaose obnoviť vzťah k realite a hľadať riešenia na problémy modernej doby – lebo do minulosti sa vrátiť nedá, ísť sa dá iba do budúcnosti. A bude to maratón, a nie šprint, bude to chcieť trpezlivos­ť a kvalitných odborníkov. Mali by sme ich začať vychovávať už teraz.