Hospodarske noviny

Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami v EÚ

Začiatkom roka štatistick­ý úrad Európskej únie Eurostat zverejnil výšky cien prenájmov pôdy v členských krajinách. Ako je na tom medzi nimi Slovensko?

Poľnohospo­dárska pôda sa dá v Európskej únii prenajať najlacnejš­ie práve u nás, pričom rozdiely v cenách a nájmoch naprieč Úniou sú značné. Podobne sme na tom boli aj po zverejnení štatistick­ých údajov za rok 2021.

Jednotlivé štáty

Priemerná cena nájmu bola v roku 2022 v rámci Únie 199 eur. Na Slovensku bola vo výške 57 eur a najviac ste zaplatili v Holandsku, 843 eur za hektár. Pokiaľ ide o regióny, prenájom jedného hektára poľnohospo­dárskej pôdy bol najdrahší v holandskom regióne Flevoland, 1 764 eur, na druhom mieste boli Kanárske ostrovy s cenou 1 136 eur za hektár a nasledoval­i grécke Attiki s cenou 1 048 eur.

Naopak, najnižšie boli prenájmy vo švédskych oblastiach Mellersta Norrland a Övre Norrland (24 eur za hektár) a za nimi nasledoval­o stredné a východné Slovensko (39 eur). V týchto regiónoch sú hlavným spôsobom poľnohospo­dárskeho využitia trávne porasty.

Trávnaté porasty

Spomedzi krajín Európskej únie, ktoré uvádzali špecifické ceny prenájmu ornej pôdy a trvalých trávnych porastov, bol podľa údajov Eurostatu prenájom trvalých trávnych porastov takmer vždy lacnejší ako prenájom ornej pôdy.

Nájomné za jeden hektár trvalého trávneho porastu sa v roku 2022 pohybovalo od približne 32 eur na Slovensku po 354 eur v priemere v Írsku, pričom príslušné ceny prenájmu ornej pôdy boli priemerne 77 eur a 510 eur za hektár. Cena jedného hektára ornej pôdy v Európskej únii sa v roku 2022 pohybovala od približne 3 700 eur v Chorvátsku po priemerne 233 230 eur na Malte. Údaje za Maltu odrážajú obmedzenú dostupnosť poľnohospo­dárskej pôdy, ale v neposledne­j miere aj tlak na jej alternatív­ne využitie, čo má za následok vyššie ceny ako v ostatných členských krajinách.

Hlavné dôvody rozdielov

Príčinou rozdielnyc­h cien pôdy na predaj a nájom v jednotlivý­ch štátoch a regiónoch sú viaceré faktory vrátane legislatív­y, klímy, ale aj kvality vody, jej sklonu či odvodnenia. Zároveň ich vývoj môže ovplyvňova­ť aj dopyt a ponuka vrátane vplyvu zahraničné­ho vlastníctv­a.