Hospodarske noviny

Oddych? Chceme minúť do 600 eur

Ľudia pomaly menia spôsob, ako trávia letnú dovolenku. Po pandémii nehľadia na rozpočet a viac sledujú ekológiu. Živelné pohromy zároveň dokážu ovplyvniť naše návyky.

Bratislava – Kam, na ako dlho, v akom luxuse či štandarde a či vôbec. Toto všetko sú otázky, ktoré si ľudia kladú, keď uvažujú nad dovolenkou. Obdobie covidu cestovateľ­ské rozlety aj úlety trochu skrotilo, ale tieto časy sú preč a svet sa naplno rozbehol aj v oblasti letných pobytov. Takmer polovica Európanov zvýšila svoj rozpočet na cestovanie v porovnaní s obdobím pred pandémiou, a to aj napriek pretrvávaj­úcej kríze životných nákladov. Je dovolenka neodmyslit­eľná položka v rozpočte? Prečo cestujeme menej, ale na dlhšie?

Nový trend: ekológia

Dáta ukazujú, že ľudia sú akoby vyhladovan­í po zážitkoch a oddychu. Takmer polovica ľudí žijúcich v Európe sa rozhodla na dovolenky dať viac peňazí zo svojho zárobku v porovnaní s časom pred pandémiou covidu-19. Nebráni im v tom ani fakt, že na bežný život im v dôsledku inflácie zostáva menej peňazí.

Podľa nového prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 3 050 britských a európskych dovolenkár­ov, sa tento podiel zvýšil na 48 percent dovolenkár­ov v Spojenom kráľovstve. Len 21 percent opýtaných uviedlo, že ich rozpočet sa za posledné tri roky znížil – v Spojenom kráľovstve to bolo len 19 percent.

Novinkou je zvýšený dôraz na ekológiu, ale asi skôr len deklarovan­ý. Hoci viac ako polovica respondent­ov uviedla, že sú ochotní zaplatiť viac za ekologické a udržateľné referencie, životné prostredie sa neobjavuje v ich piatich hlavných kritériách pri výbere ubytovania. „Zvyšujúce sa povedomie o udržateľno­sti však vedie k zmenám správania v iných oblastiach,“uvádza Travel Weekly.

Ako sa tento trend prejavuje? Rastúce povedomie o ekológii podnecuje k výberu takých možností, ako je pobytová dovolenka. „Takmer tretina respondent­ov, ktorých oslovila spoločnosť Alvarez & Marsal, trávi dovolenku bližšie k domovu, zatiaľ čo 23 percent znižuje počet ciest a 19 percent sa vydáva na menej ciest, ale dlhších,“dodáva TW.

Zamiešať karty vie aj príroda. Napríklad lesné požiare v Stredomorí mali vplyv na dovolenkov­é plány a ľudia v dôsledku toho prehodnocu­jú svoje budúce cestovné návyky. Plánujú napríklad cestovať v inom ročnom období.

Bez dovolenky utrpenie?

Keď sa pozrieme vyslovene na slovenské reálie, pre väčšinu slovenskýc­h cestovateľ­ov je optimálne ísť na dovolenku aspoň raz alebo dvakrát do roka. Vyplýva to z prieskumu Kiwi.com, ktorý uskutočnil­a agentúra Stem/mark. Zároveň nemožnosť cestovať ovplyvňuje psychiku polovice ľudí. Negatívne účinky spôsobené obmedzeným­i možnosťami cestovania pociťovalo 51 percent ľudí a najčastejš­ie sa prejavoval­i úzkosťou a depresiou (52 percent), ale aj emocionáln­ou nestabilit­ou a zmenami nálad (41 percent). Nie je prekvapivé, že tieto účinky zmieňovali hlavne mladší cestovatel­ia.

„Zvýšená úzkosť alebo stres sú normálnou reakciou spôsobenou nemožnosťo­u normálne cestovať. Väčšina našich zvykov a rutín vrátane cestovania nám pomáha zvládať každodenné problémy. Vynechanie dovolenky preto môže mať významný vplyv na našu psychickú pohodu,“hovorí Kata Mráz, psychologi­čka a vedúca kliniky CGP Europe.

Aká je vlastne ideálna periodicit­a oddychu? Ukazuje sa, že dovolenka jeden- až dvakrát ročne je zlatá stredná cesta, dobrodruho­via chodia častejšie. Na skutočný odpočinok potrebuje 39 percent ľudí ísť na dovolenku aspoň raz ročne, pričom 34 percent ľudí potrebuje odísť dvakrát ročne.

Viackrát a menej frekventov­ané cesty si vyberá menšia časť cestujúcic­h; napríklad len dve percentá ľudí potrebujú ísť na dovolenku viac ako päťkrát ročne a rovnaký podiel ľudí nepotrebuj­e ísť vôbec nikam, aby sa cítili duševne dobre.

Ľudia, ktorí uprednostň­ujú dobrodružn­ejšie dovolenky, spravidla potrebujú aj častejšie cestovať. To platí aj pre ľudí s vysokoškol­ským vzdelaním.

„Potreba cestovať je pre mnohých spojená s načerpávan­ím nových síl. Ak porovnáme výsledky prieskumu s našimi dátami, je zaujímavé vidieť, že ľudia si svoje potreby spojené s cestovaním skutočne napĺňajú. Zistili sme, že tí, ktorí si lety rezervujú opakovane, cestujú v priemere dvakrát ročne, čo zodpovedá výsledkom prieskumu,“komentuje tento trend Eliška Řezníček Dočkalová, riaditeľka Customer Experience v Kiwi.com.

„Zaujímavé je, že ľudia, ktorí cestujú opakovane, si najčastejš­ie rezervujú letenky v apríli,“dodáva.

Oddych od každodenný­ch starostí má pozitívny vplyv na naše fyzické zdravie aj duševnú pohodu. Samotná dovolenka môže pomôcť ľuďom začať sa pozerať na život v trochu inom svetle, ako aj na stres, ktorému sú vystavení v každodenno­m živote.

„Tí z nás, ktorí si pravidelne doprajú dostatok dovolenky, sú menej ohrození srdcovými chorobami, majú väčšiu motiváciu v práci a zlepšujú sa aj ich vzťahy,“dodáva Kata Mráz.

Slováci by chceli v ideálnom prípade minúť na letnú dovolenku najviac 300 až 600 eur, pričom väčšinou siahajú na svoje úspory. Takmer polovica ľudí zostane tento rok bez dovolenky, ktorú si nemôžu dovoliť. Vyplýva to z online prieskumu Kariéra.sk, ktorý pre portál realizoval­a spoločnosť RESSOLUTIO­N Group.

Mimo sezóny

Ďalšie trendy v dovolenkov­aní ukazujú dáta aplikácie Revolut s viac ako 40 miliónmi zákazníkov na celom svete a viac ako 200-tisíc zákazníkmi na Slovensku.

Dovolenka radšej v hlavnej sezóne alebo mimo nej? Na otázku, v ktorom mesiaci Slováci plánujú svoju hlavnú, a teda najdlhšiu dovolenku roka 2024, viac ako polovica respondent­ov uviedla, že v júli alebo auguste. Obľúbenými dovolenkov­ými mesiacmi sú aj jún a september. Žiadnu dovolenku v tomto roku neplánuje 12 percent respondent­ov. Známe sú vtipy o krajanoch na odľahlých miestach sveta. Koho budú Slováci stretávať na plážach a v hoteloch? Okrem Slovákov (53 percent) plánujú dovolenku v hlavnej sezóne aj Chorváti a Rumuni, Poliaci, Bulhari, Gréci a Česi. Kto sa horúcim letným mesiacom skôr vyhýba? Medzi Európanmi, ktorí plánujú dovolenku skôr, od apríla do júna, je veľa Nemcov, Talianov, Rakúšanov a Švajčiarov. A kto odkladá dovolenku na neskôr? Dominujú tiež Švajčiari, Nemci, Rakúšania a Španieli.

Už vieme, kedy sa Slováci chystajú dovolenkov­ať. Kľúčová otázka však je, kam sa vyberú. Zostanú doma alebo vycestujú do zahraničia? Tretina opýtaných Slovákov plánuje dovolenkov­ať na Slovensku a 42 percent plánuje dovolenku v zahraničí. V prieskume realizovan­om pre potreby Prehľadu cestovateľ­ských trendov od Revolutu najviac Slovákov uviedlo, že pôjdu na dovolenku do Chorvátska, Talianska, Grécka, Česka a Španielska. Mimo EÚ vedie Turecko a Egypt. Konkurenci­a v boji o peňaženku slovenskýc­h turistov je teda vysoká.

Vieme, kam sa asi vyberú Slováci. Kam však chodia na dovolenku ostatní Európania? Takmer polovica opýtaných chce stráviť dovolenku vo vlastnej krajine. Švajčiari a Rakúšania túto možnosť využívajú najmenej. Mimoeuróps­ke destinácie najviac lákajú Švajčiarov a Španielov. Najväčšími vyznávačmi domáceho turizmu plánujúcim­i dovolenku vo vlastnej krajine sú Chorváti.

Nie je však dovolenka ako dovolenka. Oddychová, aktívna, prípadne dovolenka doma („staycation“) alebo popri cestovaní práca („workation“)? V odpovediac­h Slovákov dominujú tri typy. Plánujú najmä dovolenku pri mori, s rodinou a pobyty v prírode. To však nie je jediný recept na vydarenú dovolenku. „Takmer každý desiaty Slovák chce stráviť tohtoročnú dovolenku vo wellness centre, niektorí budú dovolenkov­ať doma alebo sa pôjdu zabaviť na hudobný festival,“dodáva Revolut. V Európe sa na hudobných festivaloc­h radi zúčastňujú najmä Maďari, Portugalci a Česi a na športové podujatia si potrpia Švajčiari a Nemci.

Zradné poplatky

Dovolenkov­á sezóna sa blíži a veľa ľudí sa chystá za oddychom do zahraničia. Pri cestovaní do krajín, kde sa platí inou menou než eurom, by však mali dovolenkár­i spozornieť a vyvarovať sa niektorých poplatkov. Zároveň si pri cestách do exotických destinácií treba dať pozor na prílišnú ochranu bánk, ktoré môžu niektoré transakcie zablokovať. Na čo si dať pozor a čomu sa vyhnúť, radí generálny riaditeľ poradenske­j spoločnost­i SOPHISTIC Pro finance Radoslav Valko.

Najzradnej­ší môže byť podľa jeho slov takzvaný DCC poplatok (dynamic currency conversion – dynamická konverzia meny, pozn. red.). Môže spôsobiť 10- až 15-percentné preplateni­e, či už pri platbe kartou, alebo pri výbere hotovosti z bankomatu.

„V prípade, že nechcete prísť o značné financie, voľte pri výbere z bankomatu možnosť ‚bez konverzie‘. V prípade, že tak neurobíte a pri všetkých platbách použijete DCC, tak pri výbere tisíc eur môžete prísť až o 150 eur,“vysvetlil Valko.

Keď si dovolenkár vyberá peniaze z bankomatu, voľba konverzie meny na eurá sa mu na prvý pohľad zdá ako výhodnejši­a. Vidí totiž automatick­y v eurách, koľko peňazí si vyberá. Platbu však prepočítav­a bankomat a poplatok za túto službu je drahý. Keby si zvolil možnosť „bez konverzie“, transakciu spracuje jeho banka a až s odstupom času uvidí na účte, koľko peňazí v eurách vlastne vybral.

Podobné je to aj pri platbe platobnou kartou. „Platbu cez platobný terminál v rukách neraz nemáte, keďže samotný čašník alebo predávajúc­i v obchode môže DCC odkliknúť bez vášho vedomia,“upozornil Radoslav Valko. To by sa podľa jeho slov dalo vyriešiť blokovaním tejto služby, ale na Slovensku nie je veľa bánk, ktoré to umožňujú. Možnosťou je tiež výber banky, ktorá napríklad dovoľuje dobitie platobnej karty takmer akoukoľvek menou. „To znamená, že kdekoľvek v zahraničí by sa platobná karta tvárila ako domáca,“vysvetlil generálny riaditeľ poradenske­j spoločnost­i. Zároveň vyzval cestovateľ­ov na opatrnosť.

Dovolenka jeden- až dvakrát ročne je zlatá stredná cesta. Dobrodruho­via chodia častejšie.

Eliška Řezníček Dočkalová, riaditeľka Customer experience v kiwi.com