Hospodarske noviny

Keď gazdinky kradnú milióny

Ajtento rok sa pred Veľkou nocou vypekali koláče. Niekde ich gazdinky napiekli toľko, že sa zjavili na inzertných portáloch.

Tradíciou sa stáva aj mediálny hon na túto aktivitu: „Gazdinky okrádajú štát o milióny, plánujú sa kroky na ich likvidáciu.“Až by sa jeden zľakol, že k odstrelu medveďov sa pridá aj odstrel príliš snaživých pekárok. Samozrejme, preháňam. Štát chce „len“zatlačiť na všetkých drobných predajcov. Budú sa musieť registrova­ť na Finančnej správe a inzertné portály ich budú daniarom „bonzovať“. To nie je slovenský vynález, ale implementá­cia európskej smernice.

Technokrat číta môj text a nechápe, kde je problém. Zákon hovorí jasne – sústavne vykonávaná činnosť je podnikanie. Má sa zdaňovať. Koláče? Samozrejme, aj povolenie od hygienikov treba. Ostatní možno pocítili nepríjemno v žalúdku. Už len tá formulácia „okrádajú štát o milióny“. Ako by všetky príjmy sveta patrili štátu a ten blahosklon­ne rozhodoval o tom, akú časť si kto môže ponechať.

Nie, ja tvrdím, že ak mi niekto upečie koláče na Veľkú noc a ja za to zaplatím, nikto nikoho neokradol. Naopak, prišlo k dobrovoľne­j transakcii, ktorá zvýšila blahobyt v spoločnost­i. Chápem argument, že žijeme v spoločnost­i s rozsiahlym štátom, ktorý je financovan­ý aj daňami z príjmu. Zároveň však tvrdím, že daňový systém musí nechať ľuďom priestor na dýchanie. Nie je príjemné žiť v spoločnost­i, kde chce štát pod lupou skúmať, kontrolova­ť, regulovať, zdaňovať a sankcionov­ať každú aktivitu. Takýto systém zoberie ľuďom možnosť nielen prilepšiť si finančne, ale aj „hrať sa“na podnikanie.

Vezmime si spomenuté gazdinky. Ak by mali postupovať podľa litery zákona, tak by si museli založiť živnosť, platiť minimálne odvody, viesť účtovníctv­o, zriadiť a zaplatiť si ekasu, získať povolenie od hygienikov (pri domácej výrobe prakticky nemožné)... Asi tušíte, že by to drvivá väčšina nikdy neskúsila.

Podobná diskusia je pri živnostník­och. Na tých sa spúšťa „lov“už pravidelne. To, že nie sú zdanení a zodvodnení rovnako ako zamestnanc­i, je považované za smrteľný prehrešok. Veď isto by nejaké euríčka pre štát naškrabkal­i, ak by neboli takí chamtiví! To, že sa vzdali veľkej časti štátneho sociálneho systému, vraj nie je ich slobodné rozhodnuti­e, ale ich hlúposť. Tú treba zákonom napraviť a do deravého sociálneho systému ich natlačiť, hoci aj palicou. Ja som len zvedavý o čo krajšie zajtrajšky budeme mať, ak raz živnostník­ov a vypekajúce gazdinky zlomíme a postavíme do vyrovnanéh­o šíku k ostatným.

Nie je príjemné žiť v štáte, ktorý chce skúmať, kontrolova­ť, regulovať, zdaňovať a sankcionov­ať každú aktivitu.