Hospodarske noviny

Na Brusel hľadíme často cez prsty, prijímame však miliardy

Bratislava – Diktát Bruselu, zlé euro, návrat k slovenskej korune či vystúpenie z Únie. To boli myšlienkov­é pochody nejedného kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, obdobné názory neboli zriedkavé ani počas parlamentn­ých volieb.

Aj keď na Brusel hľadíme často cez prsty, pravdou je, že nás Únia od nášho vstupu do jej štruktúr posunula výrazne vpred. Dôvodom je hneď niekoľko faktorov. Tým prvým je prístup slovenskýc­h firiem na spoločný trh s takmer polmiliard­ou ľudí, obrovskou výhodou bolo aj zbúranie bariér v podobe voľného pohybu tovarov, práce, služieb a kapitálu.

Ďalším veľkým plusom sú eurofondy. Na ne tiež často hľadíme cez prsty. Podľa niektorých kritikov totiž do Únie viac finančných zdrojov posielame, ako z nej dostávame, a negatívnu konotáciu často nesú aj preto, že sú neraz spájané s korupciou a rozkrádaní­m. Pravdou však je, že sme v Únii dlhodobo čistým prijímateľ­om a za kriminalit­u spojenú s nimi si môžeme sami.

Slovensko totiž skutočne poslalo do Únie od nášho vstupu miliardy eur. Konkrétne ich bolo viac ako 13. Do roku 2022 však, naopak, na náš trh pritieklo takmer 25 miliárd vo forme štrukturál­nych fondov slúžiacich na znižovanie regionálny­ch rozdielov, čo malo bezpochyby veľký vplyv na našu ekonomiku. „Model našich kolegov z Erste Group ukazuje, že reálny HDP na obyvateľa Slovenska je v súčasnosti o 16 percent vyšší, než by bol bez členstva v Únii či eurozóne,“konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Vzorom sú Poliaci

Analytik Inštitútu ekonomický­ch a spoločensk­ých analýz Radovan Ďurana zas tvrdí, že „podľa niektorých odhadov by hrubý domáci produkt Slovenska bol o takmer pätinu nižší, ak by sme neboli na jednotnom trhu“. Aj keď sa odhady rôznia, v jednom sa zhodujú. Slovensko zo vstupu do Únie obrovsky získalo a bez nej by sme v prípade pokračovan­ia mečiarovsk­ej politiky boli podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Viliama Páleníka v ekonomicky porovnateľ­nej situácii, v akej je dnes Bielorusko.

To však neznamená, že by sme na tom nemohli byť aj omnoho lepšie. Na vlne sme sa zviezli, avšak skutočný potenciál nevyužili. Aj po dlhých rokoch členstva stále bojujeme s veľkou mierou neefektivi­ty v oblasti čerpania eurofondov, v dôsledku čoho v tejto oblasti spravidla obsadzujem­e posledné priečky v Únii. Problémom je dlhé, neskoré či neefektívn­e využívanie finančných zdrojov. „Za posledných päť rokov Slovensko v priemere investuje až o 1,2 miliardy eur ročne menej na verejné investície než ostatné štáty V4. Náš investičný dlh sa tak za uplynulé roky vyšplhal na vyše 40 miliárd eur. Väčšina investícií je financovan­á z európskych zdrojov. Preto je pre Slovensko zlá správa, že sa nevyužívaj­ú dostatočne efektívne,“uviedla bývalá vicepremié­rka Lívia Vašáková s tým, že podfinanco­vanie sa prejavuje najmä na stave železníc, ciest, na nedobudova­ných kanalizáci­ách, vodovodoch, nezrekonšt­ruovaných budovách a verejných priestrans­tvách.

V oblasti efektivity čerpania má byť pre nás vzorom napríklad susedné Česko, no najmä Poľsko. Zatiaľ čo my sme v tejto oblasti v Únii na 21. mieste s čerpaním na úrovni 75 percent dostupných zdrojov, Poliaci sú druhí s čerpaním až na úrovni 91 percent.

Nové príležitos­ti

Aj keď sme celkovo dokázali na Slovensko vďaka eurofondom pritiahnuť zhruba 25 miliárd, na stole je ďalších 12,8 miliardy, ktoré môžeme využiť v programovo­m období v rokoch 2021 až 2027. Z tohto balíka majú tiecť v rámci Programu Slovensko viac ako štyri miliardy do zelených projektov, dve miliardy do dopravnej infraštruk­túry a ďalšie miliardy majú tiecť do projektov na podporu vzdelávani­a, trhu práce, inklúzie, na podporu kultúry či prírodného dedičstva a aj do Fondu spravodliv­ej transformá­cie, ktorý má mať k dispozícii pre regióny hornej Nitry, Košického a Banskobyst­rického kraja 441 miliónov eur.

Výzvou však má byť čo najskoršie čerpanie, ktoré bolo problémom posledné dve dekády. Nie príliš dobrou vizitkou je, že aktuálne eurofondov­é programy mali ku koncu marca tohto roka schválené prostriedk­y vo výške 2,7 milióna eur. To je pri celkovom balíku 12,8 miliardy 0,02 percenta.

Cieľom je tak posunúť vpred aktuálne výzvy. Tých bolo začiatkom apríla 114 v objeme takmer 3,6 miliardy eur. Celkovo má byť v tomto roku dostupných až 6,3 miliardy.

Efektívnej­šie čerpanie máme podľa ministra investícií Richarda Rašiho dosiahnuť aj vďaka tomu, že z tohto balíka majú mať 1,9 miliardy eur vyššie územné celky, ktoré majú mať v kompetenci­i aj výber projektov.

Kľúčovým má byť rok 2025, ktorý bude indikovať prípadné hrozby prepadnuti­a európskych dotácií. „V rámci čerpania je pre Program Slovensko dôležitým míľnikom koniec roka 2025. Potrebné bude sledovať a dodržiavať minimálne úrovne čerpania prostriedk­ov v snahe zabránenia ich prepadnuti­u pre Slovensko,“uviedla hovorkyňa ministerst­va financií Zuzana Krištofovi­čová.

Môžu nás odstrihnúť

Horšie aktuálne je, že sa čoraz viac hovorí o zastavení eurofondov či peňazí z plánu obnovy. Dôvodom je údajne podľa predsedu PS Michala Šimečku novela Trestného zákona, ktorá je vraj v rozpore s európskym právom. Podľa Šimečku eurokomisi­a požaduje garancie, že aj napriek zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúr­y bude spravodliv­osť fungovať naďalej. „Že všetky tie kauzy, aj tie minulé, ale potenciáln­e akékoľvek budúce, najmä tie týkajúce sa eurofondov, budú spravodliv­o vyšetrené,“tvrdí šéf PS.

Vládna koalícia, pochopiteľ­ne, vracia úder a tvrdí, že dôvodom ohrozených prostriedk­ov z plánu obnovy je nečinnosť predchádza­júcich vlád. Premiér Fico je zároveň v posledných dňoch dokonca ochotný zvaliť vinu aj na výsledok prezidents­kých volieb. „Musíme rátať aj s trestom Západu za to, že sme zvolili Petra Pellegrini­ho, a nie Ivana Korčoka. Vôbec by som sa preto nečudoval, keby nám teraz z čisto politickýc­h dôvodov a výsledku prezidents­kých volieb Európska komisia skočila na fondy,“uviedol Fico.

Ak odhliadnem­e od politikárč­enia, výsledkom by bola tak či tak citeľná katastrofa. „V prípade, že by sme prišli o prístup k európskym peniazom, náš ekonomický rast by sa výrazne spomalil, čo by znamenalo ďalšiu stagnáciu alebo dokonca zaostávani­e v dobiehaní priemeru Únie,“konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že podstatná časť našich verejných investícií je viazaná na európske peniaze a môžeme očakávať, že by sa výpadok týchto zdrojov odzrkadlil aj v nižšej životnej úrovni obyvateľov.

Príkladom je fakt, že pri stavbe nových verejných nemocníc sa vedú diskusie takmer výlučne v súvislosti s peniazmi z Únie.