Na Brusel hľadíme často cez prsty, prijímame však miliardy
Bratislava – Diktát Bruselu, zlé euro, návrat k slovenskej korune či vystúpenie z Únie. To boli myšlienkové pochody nejedného kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, obdobné názory neboli zriedkavé ani počas parlamentných volieb.
Aj keď na Brusel hľadíme často cez prsty, pravdou je, že nás Únia od nášho vstupu do jej štruktúr posunula výrazne vpred. Dôvodom je hneď niekoľko faktorov. Tým prvým je prístup slovenských firiem na spoločný trh s takmer polmiliardou ľudí, obrovskou výhodou bolo aj zbúranie bariér v podobe voľného pohybu tovarov, práce, služieb a kapitálu.
Ďalším veľkým plusom sú eurofondy. Na ne tiež často hľadíme cez prsty. Podľa niektorých kritikov totiž do Únie viac finančných zdrojov posielame, ako z nej dostávame, a negatívnu konotáciu často nesú aj preto, že sú neraz spájané s korupciou a rozkrádaním. Pravdou však je, že sme v Únii dlhodobo čistým prijímateľom a za kriminalitu spojenú s nimi si môžeme sami.
Slovensko totiž skutočne poslalo do Únie od nášho vstupu miliardy eur. Konkrétne ich bolo viac ako 13. Do roku 2022 však, naopak, na náš trh pritieklo takmer 25 miliárd vo forme štrukturálnych fondov slúžiacich na znižovanie regionálnych rozdielov, čo malo bezpochyby veľký vplyv na našu ekonomiku. „Model našich kolegov z Erste Group ukazuje, že reálny HDP na obyvateľa Slovenska je v súčasnosti o 16 percent vyšší, než by bol bez členstva v Únii či eurozóne,“konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Vzorom sú Poliaci
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana zas tvrdí, že „podľa niektorých odhadov by hrubý domáci produkt Slovenska bol o takmer pätinu nižší, ak by sme neboli na jednotnom trhu“. Aj keď sa odhady rôznia, v jednom sa zhodujú. Slovensko zo vstupu do Únie obrovsky získalo a bez nej by sme v prípade pokračovania mečiarovskej politiky boli podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Viliama Páleníka v ekonomicky porovnateľnej situácii, v akej je dnes Bielorusko.
To však neznamená, že by sme na tom nemohli byť aj omnoho lepšie. Na vlne sme sa zviezli, avšak skutočný potenciál nevyužili. Aj po dlhých rokoch členstva stále bojujeme s veľkou mierou neefektivity v oblasti čerpania eurofondov, v dôsledku čoho v tejto oblasti spravidla obsadzujeme posledné priečky v Únii. Problémom je dlhé, neskoré či neefektívne využívanie finančných zdrojov. „Za posledných päť rokov Slovensko v priemere investuje až o 1,2 miliardy eur ročne menej na verejné investície než ostatné štáty V4. Náš investičný dlh sa tak za uplynulé roky vyšplhal na vyše 40 miliárd eur. Väčšina investícií je financovaná z európskych zdrojov. Preto je pre Slovensko zlá správa, že sa nevyužívajú dostatočne efektívne,“uviedla bývalá vicepremiérka Lívia Vašáková s tým, že podfinancovanie sa prejavuje najmä na stave železníc, ciest, na nedobudovaných kanalizáciách, vodovodoch, nezrekonštruovaných budovách a verejných priestranstvách.
V oblasti efektivity čerpania má byť pre nás vzorom napríklad susedné Česko, no najmä Poľsko. Zatiaľ čo my sme v tejto oblasti v Únii na 21. mieste s čerpaním na úrovni 75 percent dostupných zdrojov, Poliaci sú druhí s čerpaním až na úrovni 91 percent.
Nové príležitosti
Aj keď sme celkovo dokázali na Slovensko vďaka eurofondom pritiahnuť zhruba 25 miliárd, na stole je ďalších 12,8 miliardy, ktoré môžeme využiť v programovom období v rokoch 2021 až 2027. Z tohto balíka majú tiecť v rámci Programu Slovensko viac ako štyri miliardy do zelených projektov, dve miliardy do dopravnej infraštruktúry a ďalšie miliardy majú tiecť do projektov na podporu vzdelávania, trhu práce, inklúzie, na podporu kultúry či prírodného dedičstva a aj do Fondu spravodlivej transformácie, ktorý má mať k dispozícii pre regióny hornej Nitry, Košického a Banskobystrického kraja 441 miliónov eur.
Výzvou však má byť čo najskoršie čerpanie, ktoré bolo problémom posledné dve dekády. Nie príliš dobrou vizitkou je, že aktuálne eurofondové programy mali ku koncu marca tohto roka schválené prostriedky vo výške 2,7 milióna eur. To je pri celkovom balíku 12,8 miliardy 0,02 percenta.
Cieľom je tak posunúť vpred aktuálne výzvy. Tých bolo začiatkom apríla 114 v objeme takmer 3,6 miliardy eur. Celkovo má byť v tomto roku dostupných až 6,3 miliardy.
Efektívnejšie čerpanie máme podľa ministra investícií Richarda Rašiho dosiahnuť aj vďaka tomu, že z tohto balíka majú mať 1,9 miliardy eur vyššie územné celky, ktoré majú mať v kompetencii aj výber projektov.
Kľúčovým má byť rok 2025, ktorý bude indikovať prípadné hrozby prepadnutia európskych dotácií. „V rámci čerpania je pre Program Slovensko dôležitým míľnikom koniec roka 2025. Potrebné bude sledovať a dodržiavať minimálne úrovne čerpania prostriedkov v snahe zabránenia ich prepadnutiu pre Slovensko,“uviedla hovorkyňa ministerstva financií Zuzana Krištofovičová.
Môžu nás odstrihnúť
Horšie aktuálne je, že sa čoraz viac hovorí o zastavení eurofondov či peňazí z plánu obnovy. Dôvodom je údajne podľa predsedu PS Michala Šimečku novela Trestného zákona, ktorá je vraj v rozpore s európskym právom. Podľa Šimečku eurokomisia požaduje garancie, že aj napriek zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry bude spravodlivosť fungovať naďalej. „Že všetky tie kauzy, aj tie minulé, ale potenciálne akékoľvek budúce, najmä tie týkajúce sa eurofondov, budú spravodlivo vyšetrené,“tvrdí šéf PS.
Vládna koalícia, pochopiteľne, vracia úder a tvrdí, že dôvodom ohrozených prostriedkov z plánu obnovy je nečinnosť predchádzajúcich vlád. Premiér Fico je zároveň v posledných dňoch dokonca ochotný zvaliť vinu aj na výsledok prezidentských volieb. „Musíme rátať aj s trestom Západu za to, že sme zvolili Petra Pellegriniho, a nie Ivana Korčoka. Vôbec by som sa preto nečudoval, keby nám teraz z čisto politických dôvodov a výsledku prezidentských volieb Európska komisia skočila na fondy,“uviedol Fico.
Ak odhliadneme od politikárčenia, výsledkom by bola tak či tak citeľná katastrofa. „V prípade, že by sme prišli o prístup k európskym peniazom, náš ekonomický rast by sa výrazne spomalil, čo by znamenalo ďalšiu stagnáciu alebo dokonca zaostávanie v dobiehaní priemeru Únie,“konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že podstatná časť našich verejných investícií je viazaná na európske peniaze a môžeme očakávať, že by sa výpadok týchto zdrojov odzrkadlil aj v nižšej životnej úrovni obyvateľov.
Príkladom je fakt, že pri stavbe nových verejných nemocníc sa vedú diskusie takmer výlučne v súvislosti s peniazmi z Únie.