Hospodarske noviny

Zdroje išli najmä na diaľnice

Nie vsetky stavby sa trať pri Trenčíne sme museli vracať milióny pre netranspar­entnú súťaž.

P osledné dve desaťročia zažíva Slovensko konštantný stavebný boom. Vedľa vynovených kultúrnych domov, opravených ciest či novej kanalizáci­e svieti takmer bez výnimky aj tabuľka s 12 hviezdami na modrom podklade, ktorá je akousi pečiatkou pre príspevky z Bruselu.

Z fondov EÚ tieklo na Slovensko za toto obdobie asi 30 miliárd eur. Veľká časť týchto peňazí, zhruba tretina, skončila v projektoch ako diaľnice, koľaje či vozidlá, ktoré by štát zatiahol bez západnej pomoci len ťažko. HN prinášajú prehľad tých najväčších projektov, ktoré sme zaplatili z európskych fondov, ako aj problémy, ktoré čerpanie zdrojov sprevádzal­i.

Najviac prostriedk­ov z eurofondov pohltili diaľnice. Za 20 rokov sme pomocou nich postavili asi 250 kilometrov autostrád. Najväčšiu časť koláča zhltla naša dopravná chrbtová kosť D1.

Diaľnica do Košíc

Najviac prostriedk­ov z eurofondov pohltili diaľnice. Za 20 rokov sme pomocou nich postavili asi 250 kilometrov autostrád. Najväčšiu časť koláča zhltla naša dopravná chrbtová kosť D1. Tá je, mimochodom, aj súčasťou dôležitého európskeho koridoru TEN-T, ktorý by sa mal dobudovať do roka 2030. Z druhej várky eurofondov z obdobia 2007 až 2013 sa stavali úseky medzi Martinom a Prešovom. Z tretieho obdobia, z ktorého sme čerpali do roku 2023, prišli na rad úseky v okolí Žiliny, Košíc a Prešova.

Obchvat Žiliny a diaľnica na Kysuciach

Zmienku si zaslúžia úseky diaľnice na severe krajiny, ktoré boli najnákladn­ejšie a sprevádzal­o ich najviac problémov. Obchádzka Žiliny je zatiaľ naším najdrahším obchvatom. Pozostáva zo štyroch úsekov, ktorých hodnota sa pohybuje na úrovni 1,4 miliardy eur, to však ešte nemusí byť finálna suma. Najdôležit­ejší z nich – úsek s naším najdlhším tunelom Višňové – je stále vo výstavbe. Dôvod, prečo je táto diaľnica taká drahá, je sčasti zložitý terén, ktorý núti stavebníko­v viesť autostrádu na estakádach a v tuneloch. Spoločnou črtou týchto úsekov je aj v tomto prípade podpora z Európskej únie. Brusel zaplatil, respektíve zaplatí zhruba polovicu celého budgetu, teda viac než 700 miliónov eur.

Ďalší veľký prijímateľ prostriedk­ov eurofondov je diaľnica D3 na Kysuciach. Doterajšie úseky neďaleko českých a poľských hraníc stáli viac než pol miliardy eur. Spolufinan­covanie z európskych zdrojov bolo však aj v tomto prípade ohrozené. Dôvodom bolo, že sme sa projektmi zaviazali zachovať aj migračné trasy pre šelmy, ktoré nová diaľnica narušila. Vyriešiť to mal zelený most pri Svrčinovci, ktorý sa však nachádzal práve tam, kde je aj rómska osada. Nasledoval­i prieťahy s pozemkami a zaisťovani­e náhradného bývania pre postihnuté rodiny. Štát vyriešil problém o päť minút 12, keďže mu hrozilo, že ak ekomost nepostaví, musí vrátiť 280 miliónov aj za už zrealizova­nú diaľnicu. Premosteni­e však načas nedokázal postaviť, a tak ho musí dofinancov­ať z vlastného vrecka. Čo sa týka nových eurofondov, ktoré môžeme čerpať do roku 2030, D3 by mala hrať prím. Na jej dostavbu medzi Kysucami a Žilinou Brusel vyčlenil takmer 900 miliónov eur.

Trať Bratislava – Košice

Obrovské sumy z fondov išli aj na 160-ku na našej najdôležit­ejšej trati medzi Bratislavo­u a Košicami. Dnes je aj vďaka týmto prostriedk­om hotová modernizác­ia trate až po Žilinu. Koľaje zodpovedaj­úce aktuálnym štandardom v dĺžke zhruba 200 kilometrov stáli dokopy približne dve miliardy eur. Z toho asi miliardu zaplatil Brusel. Najdrahšie a najťažšie časti čakali stavbárov v okolí Púchova, kde sa pod cenu podpísal aj takmer dvojkilome­trový tunel Milochov.

Modernizác­ia tohto úseku stála takmer 400 miliónov eur, čím sa zapísala ako najväčšia investícia železníc. V prípade severnej trate ide o súčasť dôležitého medzinárod­ného koridoru, pri čerpaní eurofondov teda úseky majú prioritné postavenie. Napriek tomu sme pri jednom úseku – pri Zlatovciac­h – museli Bruselu vracať zhruba 200 miliónov eur. Dôvodom boli nezrovnalo­sti v tendri a s tým spojené súdne spory.

Skanska totiž v súťaži ponúkla nižšiu cenu, železničia­ri ju však opakovane z tendra vylúčili. Rýchla 160-ka by mala pokračovať smerom na Košice ďalej. Podľa štúdie by mala stáť po Čiernu nad Tisou zhruba ďalšie štyri miliardy eur, na čo budú prostriedk­y z Bruselu kruciálne. Vyhliadka pre dokončenie modernizác­ie po metropolu východu je rok 2040.

Prostriedk­y išli aj na vlaky

Jedna z oblastí, kde vidieť výsledky investícií z Bruselu výrazne, sú vlaky. Kým pred 20 rokmi dominovali vlaky z čias socializmu s klasickými koženkovým­i sedadlami, momentálne je situácia na značnej časti liniek lepšia. Nových, prípadne zmodernizo­vaných vozidiel na tratiach pribudlo za dve desaťročia zhruba 160 kusov. Napriek tomu štátni kontrolóri vlani zistili, že by sa nákup nových vlakov dal robiť aj efektívnej­šie. Poukázali na to, že investície vo výške takmer miliardy eur za posledných desať rokov nepriniesl­i želané ovocie a priemerný vek vozidiel už dlhšie stagnuje na úrovni 22, respektíve 21 rokov. Prelomiť sa to železničia­rom podarilo vo finiši čerpania z posledného obdobia. Podľa posledných informácií z tohto roka bol priemerný vek vlakov približne 18 rokov a priemerný vek osobných vozňov 16 rokov. Cieľom železničia­rov je dosiahnuť priemer na úrovni okolo 14 rokov.

Kontrolóri z NKÚ kritizoval­i aj kazivosť nových vozidiel. Štátna akciovka si veľkú časť dieselovýc­h súprav objednával­a z Vrútok, odkiaľ vykazovali najmä prvé šarže problémy. Tie trávia dlhý čas v depách kvôli opravám, zatiaľ čo ceny za opravy tiež stúpajú.

Prilepšili si aj podniky MHD

Okrem vlakov išli značné prostriedk­y z EÚ aj do električie­k, trolejbuso­v či do príslušnej infraštruk­túry. V Bratislave postavili trať do Petržalky a teraz sa robí na jej pokračovan­í. Zrekonštru­ovali sa aj koľaje v Karlovej Vsi a Dúbravke.

V prvom kole sa nakúpilo so spolufinan­covaním Bruselu 33 električie­k pre Košice, 45 pre Bratislavu a 120 nízkopodla­žných trolejbuso­v. V druhej várke eurofondov to bolo dokopy viac než 150 vozidiel pre MHD.

Čerpali aj zelené projekty

K veľkým poberateľo­m eurofondov patrí okrem dopravy aj ministerst­vo životného prostredia. Do ochrany išli za posledných 20 rokov štyri miliardy eur. Tie sa drobili na menšie projekty, niektoré však riešili problém v komplexnýc­h územných celkoch. K takým patrí napríklad projekt Čistiareň odpadových vôd Sever za viac než 55 miliónov eur, ktorý riešil čistiarne v oblasti hornej Nitry. Podobné projekty sú napríklad odkanalizo­vanie obcí dolnej Oravy za 16,6 milióna eur či ochrana Banskej Bystrice pred povodňami za 24 miliónov eur.

Na tri projekty s názvom Zelená domácnosti­am, v rámci ktorých mohli domácnosti požiadať o dotácie na fotovoltic­ké panely, tepelné čerpadlá či kotly na biomasu, išlo dokopy 142,9 milióna eur.