Cesta onkologického pacienta k liečbe je u nás zdĺhavá
Bratislava – O rakovine sa hovorí najmä pri príležitostiach, akým bol napríklad nedávno Deň narcisov. Odborníci upozorňujú na to, že na Slovensku trvá cesta pacienta od chvíle diagnostikovania až po začatie samotnej liečby pridlho. Kým pre niekoho je to len smutné konštatovanie, pri ktorom pocíti súcit voči pacientom a ich rodinám, iného to zasiahne oveľa hlbšie. Zažil to Silvester Vontszemü, hoci nie priamo na vlastnej koži, ale aj prípad svokry mu úplne postačil.
„Svokru diagnostikovali v marci 2020, ale už vtedy mala metastázy,“spomína si. Pamätá si, ako boli všetci presvedčení, že nad ochorením zvíťazí. Presne vie aj to, aká to bola bezmocnosť. A trochu aj hnev. Jeho svokra sa totiž dožadovala komplexného vyšetrenia už dlho, ale nikto jej nevyhovel. Schudla, ale ani tomu nikto neprikladal význam, naopak, diabetológ sa z toho tešil, a keď mu opakovane prízvukovala, že jej telo slabne, nevnímal ju. „A pritom stačilo urobiť len sono brucha. Keď ho potom konečne urobili, uvideli tam nádor,“hovorí.
Pre svokru, tak ako pre mnohých iných, bolo už neskoro, keď sa začala liečba. Metastázy rástli, chemoterapia nezaberala, až napokon svokra v marci tohto roka zomrela.
Diagnostikovať je ťažké
V Asociácii na ochranu práv pacientov často počúvajú ľudí, ktorí odovzdávajú svoje zážitky u lekárov. Preto aj viceprezidentka Elena Marušáková tvrdí, že takéto príbehy, keď pacient veľmi ťažko dostáva vôbec diagnózu, nie sú ojedinelé. „Lekári často pacientom hovoria, že majú len chrípku alebo to je len zápal močového mechúra. Nerobia sa iné vyšetrenia, a tak pacienti dlho žijú s tým, že ide len o zápal močového mechúra. Po niekoľkých mesiacoch, keď už sa vyskúšajú rôzne antibiotiká, a napriek tomu sa pacient necíti lepšie, až vtedy ho pošlú na vyšetrenia,“povedala.
Na Slovensku chcú lekári potvrdiť najpravdepodobnejšiu diagnózu, hoci inde sa už na to ide opačne. Snahou lekárov v zahraničí je vylúčiť diagnózu, ktorá by ľudí mohla najviac ohroziť. Aj potom, keď už je ochorenie potvrdené, na Slovensku trvá dlho, kým pacient podstúpi liečbu.
Ako informoval onkológ a predseda Onkoinfo Štefan Korec, je to obdobie 160 až 180 dní. Vtedy aj ochorenia, ktoré sú liečiteľné, prechádzajú na neliečiteľnú úroveň, a čo sa na začiatku dalo operovať, je už neoperovateľné.
Málo pľúcnych lekárov
Viceprezidentka pacientskej asociácie Elena Marušáková podotkla, že cesta pacienta nie je pri onkologických ochoreniach vždy rovnaká, líši sa v jednotlivých regiónoch a veľkú úlohu zohráva to, či je alebo nie je špecialista dostupný. Ďalším problémom je, že u nás máme málo pľúcnych lekárov. Po období covidu sú veľmi vyťažení a pre pacienta je ťažké vôbec nejakého nájsť, a ak ho aj nájde, je ťažké u neho dostať termín.
Rovnako málo začína byť aj onkológov, ktorí starnú a odchádzajú na dôchodok. Pre onkológov, ktorí zostávajú pracovať, to potom znamená zväčšenie spádovej oblasti a menej času pre pacienta.
Obzvlášť citlivo Marušáková vníma skupinu pacientov, ktorí majú ojedinelý typ rakoviny. „Liečba je tam sústreďovaná do centier. Takéto špecializované centrá máme na Slovensku tri, prípadne štyri. Pacienti z odľahlejších regiónov majú problém sa tam vôbec dostať,“skonštatovala.
Najhoršia dostupnosť je pri onkologických ochoreniach močového traktu. Pri tomto type pritom nepoužívame najnovšie lieky. Pacienti majú k dispozícii liečbu, ktorá je staršia ako 15 rokov a ešte ani tieto lieky nie sú vždy dostupné.
Pomôže umelá inteligencia
Ročne na Slovensku pribudne zhruba 40-tisíc nových onkologických pacientov. Sme pritom prví na svete v úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva. V roku 2019 sme boli na druhom mieste na svete v úmrtnosti na karcinóm pankreasu.
Úmrtnosť aj cesta pacienta by sa mali zlepšiť vďaka umelej inteligencii. „Tá dnes kompletne, zásadne a revolučne mení spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti. Odstraňuje byrokraciu, dáva lekárovi viac času na pacienta, spresňuje nálezy a lepší komunikáciu,“uviedol Korec.
Pacient ešte pred návštevou lekára najprv vypíše dotazník, kde sú o ňom všetky informácie, okrem demografických údajov. Dotazník je vypísaný elektronicky, umelá inteligencia ho následne spracuje do podoby štruktúrovanej anamnézy. Ak sa objavia podozrivé príznaky, indikujúce, že by mohlo ísť o nádorové ochorenie, umelá inteligencia to pre lekára zaznačí a zvýrazní. Takto sa ušetrí čas, lekár sa pacienta nemusí nič pýtať. Umelá inteligencia je však nápomocná aj ďalej, pri prvej návšteve lekára.
„Počas vyšetrenia lekár rozpráva, čo vidí. Napríklad to, že pacient má zväčšené uzliny. Ani sa nemusí dotknúť klávesnice, len prikáže umelej inteligencii, aby urobila záznam,“vysvetlil onkológ Štefan Korec. Tá potom urobí záver, povie, aký je ďalší diagnostický krok. Takto sa pokračuje, až kým sa nestanoví diagnóza. Umelá inteligencia následne spolupracuje so špecialistom a dáva mu odporúčania na vyšetrenia.
Umelá inteligencia dnes kompletne, zásadne a revolučne mení spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Štefan Korec, onkológ a predseda Onkoinfo
Michaela Mihoková